Aby sme dokázali správne pochopiť prvé čítanie, musíme skúmať, čo predchádzalo prisľúbeniu panenskej Matky v 7. kapitole proroka Izaiáša. Predtým sa opisuje obliehanie Jeruzalema dvomi kráľmi, z ktorých má kráľ Achaz strach. V situáciách, kedy sa jedná o existenciu národa, si človek sám nepomôže, jedine Boh môže pomôcť. Ale kráľ má vážnu pochybnosť: „Stojí Boh o mňa a má ma rád? Zaujíma sa o môj život a o moje problémy?“ Aká je Božia odpoveď na strach a pokušenie k beznádeji kráľa a spolu s ním celého Božieho ľudu? „A preto vám Pán sám dá znamenie: „Hľa Panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“Božou odpoveďou je veľké znamenie: Panenská Matka a jej dieťa, ktoré je Emanuel = Boh uprostred nás. Možno sa nám Božia odpoveď zdá trochu od veci, ale v skutočnosti Božie Vtelenie, ktoré je ohlásené týmto Znamením, zjavuje veľkosť Božieho záujmu o človeka a jeho svet a zároveň spôsob Božej pomoci. Boh nechce stáť kdesi vedľa nás, ale skrze svoje Vtelenie, ktoré sa má uskutočniť v každom človeku, chce priamo v nás zdieľať náš život a svojou mocou nás vyzbrojovať k zápasu s hriechom. Panenská Matka je zároveň posolstvom, že človek nemôže počať Krista prirodzenou silou. Kristus je Novým stvorením, ktoré sa uskutočnilo v Máriinom panenskom tele mocou Ducha Svätého a jej vierou.
Evanjelium hovorí: „A meno Panny bolo Mária“. Než prišiel Pán Ježiš do nášho sveta, bola nám ľuďom daná Maria. Ona je bez-hriešna a nepoškvrnená Svätá zem, na ktorú zostúpil Boh pri svojom vstupe do ľudských dejín. Cela pozornosť anjelov i ľudí je sústredená na toto meno. V evanjeliu sme počuli presnú adresu: Galilejské mesto Nazaret, panna zasnúbená mužovi menom Jozef, z rodu Dávidovho a meno panny Maria. Zvestovanie sa uskutočnilo v reálnom čase a na konkrétnom mieste, konkrétnej žene. Sv. Lukáš vyslovene podotýka, že toto mimoriadne pozvanie a posolstvo zaznelo k panne, ktorá už bola zasnúbená mužovi. Zásnuby ešte nie sú manželstvom a dajú sa zrušiť, ale väčšinou ich chápeme tak, že už čosi hovoria o ľudskom rozhodnutí.
Môže Boh takto vstúpiť do ľudských plánov a predstáv, do plánov tak osobných, ako je výber partnera, zásnuby, manželstvo? Boh, ako náš Stvoriteľ, má absolútne právo na nás. Skôr ako človek uzavrie ľudské manželstvo, je pozvaný, aby sa vydal Bohu – Láske, aby dovolil Bohu v sebe pôsobiť. Možnosť manželstvo s Bohom je skôr ako ľudské manželstvo a bude aj potom, keď manželstvo s človekom stratí svoj zmysel. „Božia milosť je lepšia ako život“. Aj to najlepšie ľudské manželstvo je len predobrazom Božej Lásky a školou, kde sa človek učí sebe odumierať. Človek by nemal uzatvárať pozemské manželstvo, kým nie je upevnený vo vzťahu k Bohu, lebo len tak bude schopný skutočnej lásky, keď Boh bude na prvom mieste. Ľudské manželstvo nemá byť uzatvárané napriek tomuto Božskému, ale v ňom a v moci Lásky, ktorou je Boh.
Základná pravda nášho náboženstva, znie: „Boh nás miluje napriek našim poblúdeniam a má pre nás pripravený plán spásy“. Pri Zvestovaní akoby sme počuli ozvenu slov, ktoré zazneli v rozhovore Ježiša s Nikodémom: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Ako Boh miloval svet? Tak, ako sa to prejavilo v živote Panny Márie. Pravda o Božej láske je podstatou Zvestovania. Táto pravda musí hlboko zapadnúť do našich sŕdc. Každý jeden z nás môže prežiť vo svojom srdci okamžik podobný tomu, ktorý nám vykresľuje evanjelium. Anjel ju pozdravil: „Chaire Kecharitomene!“ Doslova je to výzva k radosti: „Raduj sa plná milosti!“ Tieto slová obsahujú radostnú zvesť a toto zvestovanie sa má stať vlastníctvom všetkých ľudí. V Márii Boh hovorí ku každému človeku, lebo toto pozdravenie bolo vyslovené pre nás a my všetci, v dare Ježiša, nachádzame milosť u Boha. V Ježišovi je možnosť omilostenia vyhnancov. Podľa apoštola Petra žijeme vo vyhnanstve, ďaleko od Pána, ale v prijatí tohto dieťaťa sa nám ponúka milosť amnestie, možnosť návratu k Otcovi. Každý, kto ho prijíma, poznáva Cestu, nachádza Pravdu a dostáva Život.
Mária, v tajomstve Zvestovania, stojí pred nami ako prvá kresťanka, pretože kresťanstvo začína prijatím Ježiša. Toto je moment, od ktorého môžeme hovoriť o kresťanstve ako náboženstvo rozdielnom od židovstva. Sv Ján v prológu svojho evanjelia hovorí: „Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.“ (Jn 1,17) Zákon bol schopný vychovať slušného človeka, ktorý sa navonok nedopúšťal hriechov, ale nedokázal zmeniť jeho hriešne srdce, jeho bezbožnosť. To dokáže len milosť, ktorá je v prijatí Ježiša Krista: „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.“ (Jn 1,12) Skrze prijatie Krista začína naša duša rásť do podoby, v ktorej má Otec svoje zaľúbenie. Ak nie je v nás Kristus, tak sa Bohu nepáčime, nemáme s ním nič spoločné. Keď nežijeme Kristovo Slovo, keď neprijímame jeho Telo a Krv, nie sme Božie deti, ale sme deťmi zla.
Možno po tom všetkom, čo sme si povedali, vznikla v nás túžba, mať tento život v sebe. Akým spôsobom však môžeme prijať Krista do seba. Pozrime sa ako počala Panna Mária z Ducha Svätého? Najprv k nej zaznieva Božie Slovo. Keď hovoríme o Božom Slove musíme si uvedomiť, že nehovoríme len o písanej informácii ale o Živej a Božskej Osobe, o samom Živote. Boh skrze svoje Slovo zjavuje sám seba a zjavuje aj svoj večný plán. Biblia je Božie Slovo zaznamenané písomne, ale Ono existuje ako samostatná Živá Božská Osoba, skrze ktorú a pre ktorú bolo všetko stvorené. Každá stvorená skutočnosť povstáva Božím Slovom a každá dokonalosť je účasťou na tomto Božom Slove. Vtelené Božie Slovo, Ježiš Kristus, nám zjavuje Boží charakter, ale Duch Svätý nám ho dáva, keď po ňom túžime. Bez lásky k Božiemu Slovu nie je možné počať z Ducha Svätého.
Sv. Augustín nazýva Božie Slovo: „Sacramentum audibile“ – „sviatosť počutie“. Posväcujeme sa počúvaním Slova, ak sa s ním zjednocujeme vo vôli, v myslení a v konaní. A sv. František z Assisi hovorí, že „skrze Božie Slovo hlboko do nás preniká Vznešenosť nášho Stvoriteľa“. Nemôže počať z Ducha, kto nemiluje Slovo. Božie Slovo máme prijať s istou vierou, nie ako slovo ľudské, ale ako Boží. Božie Slovo však nemá zostať len v hlave, pretože jeho pravé miesto je srdce človeka. „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2,19) Najprv vierou prijala Božie Slovo, uverila v nesmiernu Božiu Dobrotu a Moc, pretože „u Boha nič nie je nemožné“. (Lk 1,37) Božie Slovo je živé a účinné, len vo vzťahu k slobodným bytostiam naráža na tajomstvo slobody a viery. Sv Augustín tvrdí, že Božie Slovo sa nám bude javiť, ako nepriateľ našej duše, kým nepochopíme, že je príčinou našej spásy.
Všimnime si Máriinu odpoveď: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“. (Lk 1,38) Jej odovzdanosť nesmeruje k nejakému nevyspytateľnému osudu. Boh predsa zjavuje svoju vôľu vo svojom Slove. Preto sa jej odovzdanosť týka Božieho Slova. Sv Hieronym učí, že kto nepozná Písmo sväté, nepozná Krista. Maria dobre poznala Písmo. Vedela k čomu hovorí svoje „fiat“ a vedela tiež, Komu ho hovorí. Nestojí v pozícii sebavedomého siláka, ktorý hovorí „Ja to urobím!“, „Ja to dokážem!“ Ide tu predsa o Božie Slovo, ktoré človek nedokáže urobiť ani žiť z vlastných síl. Na druhej strane však vieme, že Boh to od nás právom vyžaduje a že celý vesmír povstal Božím Slovom a že toto Božie Slovo je Všemohúci.
Po určitých skúsenostiach začíname chápať, že napriek svojmu najlepšiemu úsiliu, sme nevychovali z opice človeka. Zázrak vnútornej premeny človeka sa nedocieli drezúru, ale milosťou. Jedine Boh je Dobrý a my sa stávame dobrými, keď je On v nás skrze svoje Slovo a svojho Ducha. Naša modlitba má byť, podľa vzoru Panny Márie, predovšetkým priestorom, v ktorom dovolíme Bohu v sebe konať, akási ochota ľahnúť si na operačný stôl Božieho Slova. Nie presadzovať svoju vôľu, ale zladiť svoju vôľu s Božím Slovom. On je Pán a ide o to, aby sme mu dovolil v sebe konať. On v nás už je. V okamihu svojho Vtelenia vstúpil do ľudskej duše ako gén nového Života, ako možnosť Nového Života, ako šanca obnovy. Preto je dôležité poznať Božie Slovo, aby sme pochopili, čo chce Boh budovať v našom živote a na toto Božie Slovo je „Dôstojné a správne“ odpovedať tak, ako Mária: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova!“