XIV. Hrob

Kým telo tri dni nechá mŕtve Boží Syn,

takmer nik nepochopí Jeho zámery:

Bol On vôbec Boh? Či len ľudský podivín?

Tma pochýb z hrobu ľuďom zuby vycerí.

Nadarmo išli za Ním, žili z Jeho slov,

tri roky počúvali Jeho prísľuby…

A On tak ako každý: ľahol v hrobný rov,

ten hrob v nich všetko poobracal naruby.

Nemala ešte viera v človeku dosť síl,

musela ešte smrť Kristovi z cesty ustúpiť;

Synovstvo Božie živým hrobom dosvedčil,

by človek s vierou v Neho mohol v žití žiť,

kým ráz po pádoch nedorazí ku cieľu,

kde podrobiť sa musí Jeho ortieľu.