V dnešnom evanjeliu kladie Pán Ježiš učeníkom a teda aj nám jednu veľmi dôležitú otázku. Všetko ostatné stojí na odpovedi, ktorú dáme na otázku. „Za koho pokladám Ježiša!“ Či ho prijímam len ako človeka a teda jeho slová prijímam len ľudskou vierou, to znamená, že si ponechávam určitú rezervu a na niektoré veci mám svoje vlastné názory. Alebo ho prijímam ako Bohočloveka, Božie Slovo a teda s istotou viery. Môžeme si položiť otázku aj takto: „Je Ukrižovaný a Vzkriesený Kristus naozaj dostatočnou odpoveďou na problémy ľudstva?“
Ježiš ukazuje cestu ku Spáse. On sám je tou cestou, pravdou i životom. Vo svojich podobenstvách zjavuje obraz iného Boha ako je Boh našich ľudských predstáv a domnienok. Človek svojím zatemnelým rozumom nemôže poznať ani pravého Boha a ani dokonalého človeka. Ježiš celým svojím životom a činmi zjavuje Pravého Boha ale súčasne aj ukazuje dokonalého človeka. Prevracia naše hodnoty. To čo platí vo svete, veľmi často neplatí u Boha. Dokonca svet, ktorý v každom z nás, či to chceme alebo nie, zanecháva svoju stopu, stojí v nepriateľstve voči Bohu. Sv. Ján hovorí: „Nemilujte svet, ani čo je vo svete. Kto miluje svet, nie je v ňom láska Otcova“. Milovať to znamená stotožňovať sa, premieňať sa do podoby toho, čo milujem. Sv. Bonaventúra hovorí: „Silou lásky budeš premenený v toho, ktorého miluješ!“
Na záver dnešného evanjelia sme počuli zvláštne pozvanie a výzvu: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nech ma nasleduje. Lebo kto by si chcel zachrániť svoj život, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ Ježiš od nás požaduje niečo, čo úplne stojí v protiklade k mysleniu tohoto sveta. Kto z nás sa nechce presadiť, kto z nás sa nechce zviditeľniť, kto z nás netúži, aby bol všeobecne známy, slávny. Kto je ochotný zmiznúť zo života. Kto z nás vlastne túži po skutočnom seba zapieraní. Naschvál som použil tie to dve slová a nie jedno, ako zvykneme povedať: „sebazaprenie.“ Lebo v tých našich sebazapreniach veľmi často ide znovu len o seba potvrdzovanie a sebapresadzovanie. Ale to čo vyžaduje Ježiš nie je žiadnym upevnením našej pozície v duchovnom živote. Zaprieť seba to znamená, zaprieť svoje ego vo všetkých jeho prejavoch. Predovšetkým ide o to, aby sa moje Ego pokorilo pred Slovom Božím, aby moje Ego zostúpilo z trónu, na ktorý sa samé uviedlo v okamihu dedičného hriechu. Trón môjho života patrí Božiemu Slovu.
Seba zaprenie je snahou získať slobodu od svojho Ega. Nechcieť byť stredom všetkého, nevzťahovať všetko na seba, nechcieť aby všetci krúžili okolo mňa. Zrieknuť sa miesta, ktoré moje Ego hriešne zaujalo a uvolniť toto miesto Bohu, ktorému jedinému patrí miesto zbožňovania a poklony. Zaprenie seba to je snaha zrieknuť sa tohoto vedúceho postavenia vo svojom živote. Nežiť svoj život, ale žiť Slovo. Termín viera v jazyku, ktorým hovoril Pán Ježiš, ma asi taký zmysel, ako nechať sa viesť, nechať sa riadiť. Je to opačný postoj aký zaujal Adam, keď sa jedením zo stromu poznania dobrého a zlého, vedome rozhodol, že on si sám určí, čo je pre neho dobré a čo zlé, že si bude žiť len podľa seba a pre seba.
Spása je v oslobodení od seba. A to sa deje vtedy, keď nás niekto tak uchváti, že zabudneme na seba. Sv. František opakuje: „Len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých“. Ako často lipneme na pozemskom živote. Už v tomto pozemskom živote platí, že len to semienko prinesie úrodu, ktoré sa nechá pochovať do zeme a teda v určitom zmysle sebe odumrie. Zakope sa. A znovu zdôrazním slová modlitby sv. Františka: „len keď odumierame sebe, povstávame k životu večnému.“ Pán Ježiš nás dnes všetkých vyzýva, aby sme strácali svoj život. Aj na úrovni čiste biologickej sa rozmnožujeme len vďaka ochote „dať svoj život!“ Keď si žena chce zachovať svoj život, neporodí žiadne dieťa, predsa každé dieťa ukrajuje čosi z jej fyzickej krásy a zdravia. Ale Kristovo Slovo sa potvrdzuje už v tejto prirodzenej veci, ako je rozmnožovanie ľudského pokolenia. Keď sledujeme prevládajúci životný štýl, je v ňom snaha „užiť si, čo sa len dá!“ Mnohí bohatí ľudia urobili trpkú skúsenosť, že hoci mali všetko, vnútorné šťastie nenašli. Sv. Augustín hovorí, že ľudské srdce je nespokojné, dokiaľ nespočinie v Bohu.
Ak chcete v tomto svete zažiť aspoň minimum možnej radosti, držte sa Ježišových pravidiel. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba a nech ma nasleduje.“ Základné zaprenie seba spočíva v tom, že žijem Božie Slovo a nie svoje Ego. Boh dáva svojho Ducha tým, ktorí ho poslúchajú. Boží Duch je odmenou za naše seba zaprenie.