A poodpúšťa ľuďom ako rodný brat,
za viny všetkých vrúcne Otca odprosí,
dá nádej kajúcemu na svoj rajský sad
a nevysloví slovko trpkej ponosy.
Vie, že tá ťarcha, čo Mu trhá krátky dych,
ten oheň, čo mu páli pery, hrdlo, hruď,
je súčasť dávnych prisľúbení Otcových,
na kríži že sa skončí Jeho zemská púť.
Nastal čas dielo lásky smrťou dokonať,
by človek smel Boha zrieť z očí do očí;
zanechá pozostalým svoju rodnú mať,
kým v smrtnom kŕči tela prah dvier prekročí
vo svet, kde vykonať má ešte jeden čin:
má z mŕtvych zosňať ťarchu podedených vín.