Dnes si zvláštnym sviatkom pripomíname všetkých svätých Františkánskej rodiny, teda nielen tých, ktorí boli za svätých oficiálne uznaný, ale všetkých, ktorí sú už v nebi. Františkánska cesta posvätenia je vyjadrená v prvej hlave Rehole: „Toto je regula a život menších bratov: Zachovávať sväté evanjelium nášho Pána Ježiša Krista životom v poslušnosti, bez vlastníctva a v čistote.“ Táto cesta zachovávania evanjelia vedie k plnosti Ducha. A Duch Svätý rozhoduje o kvalite nášho bytia.
Tak ako prikázanie lásky mám žiť stále, tak aj svätosť je niečo stále, bytostné. Láska k Bohu sa prejavuje v poslušnosti jeho príkazom. V každej chvíli sme pokúšaní a preto v každej chvíli môžeme dokázať lásku k Bohu. A to sa deje vtedy, keď dáme prednosť Božiemu Slovu pred vlastnou chytrosťou, pred pokušením a keď žijeme v zhode so Slovom Božím. Lebo v tej chvíli sa stávame príbytkom Ducha Svätého, ktorý je prameňom každého posvätenia. A to je súčasne naplnenie príkazu lásky k Bohu i k blížnemu. Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja. Duchovný pokrok predpokladá askézu a seba umŕtvovanie, ktoré postupne vedú k životu v pokoji a k radosti vo večnej blaženosti.
V slovenskom časopise Listy PS č.15/2011 som objavil takúto úvahu o svätosti od už zosnulého vdp. Ladislava Hanusa: „Čo je svätosť ako ľudský postoj? Predovšetkým je to celkom kladná odpoveď – úplné „áno“ – na Božiu výzvu ku svätosti. Je to plné splnenie Božieho príkazu: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou“ (Mt 22,37) Svätosť je plnosť, úplnosť, totálnosť. Plná otvorenosť a oddanosť Bohu. Je to život z Boha a k Bohu, a to totálne, bezpodmienečne. Vo všetkých varietách života si túto orientáciu k Bohu, túto celú patričnosť k Bohu, toto krúženie okolo Boha ako ústredného slnka, bezpodmienečne zachová. Križovatky života totiž človeka všelijako opantajú a vzdialia od Boha. Medzi človeka a Boha naváľajú rôzne prekážky. Pomer sa oslabí a rozriedi. Božie príkazy sa neberú v plnej prísnosti, ale vykladajú sa už len metaforický. Svätec, ktorý sa snaží o svätosť ma sluch otvorený na Boží hlas. Božiu výzvu, Božie príkazy berie doslovne, v plnej prísnosti: celým srdcom, z celej duše a zo všetkej sily. Zanechať všetko a nasledovať ho. Ako smerujú k Bohu všetky jeho myšlienky, tak vzťahuje k Bohu všetky svoje životné vzťahy. Všetky svoje veci a veci sveta vidí v Bohu a vzťahuje k Bohu.