Dnes oslavujeme sviatok Narodenia Pána Ježiša, nášho Spasiteľa. Cítim nedostatočnosť ľudských slov, keď vám mám opätovne ohlásiť tú radostnú zvesť, ktorá patrí všetkým ľuďom, že „sa nám dnes narodil Kristus Pán“. Slovo „dnes“ neznamená nejaký časový úsek, ale vyjadruje skôr začiatok vzťahu človeka k Bohu. Liturgia Cirkvi preberá biblické výpovede o tom, čo sa „dnes” stalo a už celé dve tisícročia ich s pokorou, ale aj s nádejou a radosťou opakuje.
Radujeme sa nad tým, že sa zjavila Láska. Láska sa vtelila. Boh sa stal človekom. Vianoce znamenajú stretnutie s láskou. Predovšetkým s láskou Božou, ktorá v malom dieťati Ježišovi prišla na svet. Sú stretnutím s Božou láskou, ktorá sa prejavila úplne ľudským spôsobom. Vianoce sú stretnutím s láskou, ktorá je v bezbrannom dieťati ponúknutá všetkým ľuďom. Sú stretnutím s láskou, ktorá otvára dvere viery, hoci nemá žiadne donucovacie prostriedky. Táto láska sa však žiadnemu človekovi nevnucuje. Je jednoducho darom. Obohatí len tých, ktorí sa jej otvoria a ju príjmu. A predsa je táto Láska príkazom. Je príkazom, ktorý je nutné dodržať, ak chce človek dosiahnuť šťastie a nie večnú záhubu.
Posolstvo Vianoc je aktuálne pre každého z nás, lebo vychádza z radostnej skutočnosti, že Boh má o človeka záujem. Dokonca dnes vidíme, že Boh človeka miluje, skláňa sa k nemu. Ale ak chceme vidieť Boha – Dieťa ležiace v jasliach alebo v Máriiných rukách, musíme sa hlboko skloniť.
Ak človek nežije duchovným životom, môže sa mu zdať, že pri narodení Syna Božieho išlo len o historickú udalosť, síce veľmi peknú, ale dnešnému človeku nič nehovoriacu. Ak však žije duchovným životom, začína chápať, že „počatie z Ducha Svätého“ v každom z nás a „narodenie Krista“ do našich skutkov je stále aktuálnou vecou.
Všetci, ktorí ste sa dobre pripravili po duchovnej stránke na Vianoce a vykonali ste si dobrú a úprimnú vianočnú spoveď, iste priznáte, že sa s Vami čosi dobré stalo. Prežívate pokoj a radosť nielen z vonkajších vecí a udalostí, ale priamo zo srdca. To, čo sa udialo pri Vianočnej spovedi a ak to pokračuje dobrým predsavzatím, môžeme pokojne nazvať „počatie Krista z Ducha Svätého”. Platí totiž slovo Kristovo, že nielen Preblahoslavená Panna Mária je a má byť jeho matkou, ale každý, kto počúva Božie Slovo a zachováva ho, každý kto plní vôľu Božiu, je jeho matkou. Duchovne počína Krista každý, kto chce zmeniť svoj život k lepšiemu. Niektorí kresťania však stále zostávajú v tomto stave duchovného počatia Ježiša, ale neprinesú ho a neporodia na svet, a musíme to s bolesťou konštatovať, že čoskoro po Vianociach ho potratia. Kristus nemôže v nich žiť, lebo akonáhle skončia Vianočné sviatky, už si vedome a dobrovoľne volia úplne iný štýl života a to „život ovládaný hriechom”.
Duchovní otcovia hovoria: „Počína Ježiša, ale neporodí ho ten, kto počuje Slovo Božie, ale nepraktikuje ho. Ten prevádza jeden duchovný potrat za druhým, robí si predsavzatie, že sa obráti, ale potom na toto svoje predsavzatie sústavne zabúda a necháva ho neuskutočnené. Dá sa o takomto človeku povedať, že je to síce človek, ktorý má vieru, ale chýbajú mu skutky.”
Zamyslime sa nad určitými chybami duchovného života, ktorých sa niektorí kresťania dopúšťajú. Skutočné a sväté prijímanie je len to, ktoré je trvalé. Vôbec nejde v našom duchovnom živote o to, aby sme si raz po prípade dvakrát do roka splnili svoju povinnosť voči Bohu a láskavo išli na spoveď a na chvíľu prijali Ježiša do seba. Boh nechce od nás láskavosť ale lásku. Vo svätom prijímaní ide o naplnenie prikázania lásky k Bohu. Sväté prijímanie, ak nie je a nemá byť aktom trvalého odovzdania, tak potom vôbec nie je sväté, ale môže to byť len Judášov bozk. Zrada Krista. Ísť na svätú omšu a nehľadať možnosť stretnutia s Kristom vo sviatosti, je ako dohodnuté rande, na ktorom dievča oznámi svojmu chlapcovi, že ho už nechce, že si našla iného.
Pre tých, ktorí to s Kristom myslia skutočne vážne, sú určené tieto slová. Uvažujme teraz o pozitívnom prípade pravého a úplného materstva, ktoré nás robí podobnými Panne Márii. Sv. Bonaventúra, hovorí, že duša počína Ježiša, keď je nespokojná so životom, aký vedie, a pod vplyvom svätých vnuknutí a zapálená svätým žiarom sa konečne rázne odtrhne od svojich starých návykov a chýb a je akoby duchovne oplodnená milosťou Ducha Svätého dá si predsavzatie, že začne nový život. Došlo ku Kristovmu počatiu.
Keď bol požehnaný Boží Syn počatý, narodí sa v srdci, ale len vtedy, ak duša všetko rozumne uvážila, vyžiadala si vhodnú radu a vzývala Boha o pomoc a ihneď uskutoční svoje sväté predsavzatie a začne uskutočňovať to, čo v nej už dávno zrelo, ale sa to stálo odkladalo z obavy, že nie je k tomu súca. Ale jedno musíme zdôrazniť: Toto predsavzatie „začať nový život” sa musí ihneď prejaviť niečím konkrétnym. Ak nie je predsavzatie uskutočnené, bol síce Ježiš počatý, ale nebol zrodený. Ide o jeden z mnohých duchovných potratov. Je to jeden z toľkých odkladov, ktorými je pretkaný náš život a ktoré sú hlavným dôvodom, prečo je tak málo svätých.”
Svoju úvahu zakončím výzvou sv. Augustína: „Matka ho nosila v lone, my ho nosíme v srdci. Panna otehotnela keď sa v nej vtelil Kristus, naše srdce nech otehotnie vierou v Krista. Ona porodila Spasiteľa, naša duša nech porodí spásu a chválu. Nech nezostanú naše duše neplodné, ale nech sa stanú plodnými pre Boha.”
Nech vianočné sviatky prehĺbia vašu radosť a istotu z viery, že narodené Dieťa v jasliach je Emanuel – Boh s nami. Nech vás On sám v dnešný deň naplní hlbokým pokojom a nech vás sprevádza svojím požehnaním na cestách vášho života. Toto Vám všetkým vyprosujeme a prajeme k vianočným sviatkom my bratia menší.