Oslavujeme sviatok Narodenia nášho Spasiteľa. Je to krásna spomienka na to, ako sa Boh stal človekom. Stalo sa to pred dvetisícimi rokmi. Ale právom sa pýtame, ako táto udalosť súvisí s nami, s ľuďmi žijúcimi na začiatku tretieho tisícročia. Je počatie a narodenie Krista naozaj vecou minulosti?
Všetci, ktorí ste sa dobre duchovne pripravili na Vianoce a vykonali ste si dobrú vianočnú spoveď, priznáte, že sa s vami čosi stalo. Prežívate pokoj a radosť. To, čo sa udialo pri Vianočnej spovedi a ak to pokračovalo dobrým predsavzatím, môžeme nazvať počatím Krista z Ducha Svätého. Pretože nielen Panna Mária je a má byť matkou Kristovou, ale podlá slov samotného Krista je jeho matkou každý: „Kto počúva Slovo Božie a zachováva ho – kto plní volu Božiu”.
Prečo to hovorím? Pretože mnohí z Vás stále zostávajú v tomto stave duchovného počatia, ale neprinesú ho a neporodia na svet, ale hneď po Vianociach ho potratia. Kristus nemôže v nich žiť, pretože akonáhle skončia vianočné sviatky, už sa vedome a dobrovoľne volí iní štýl života – „život ponorený v hriechu”. Počína Ježiša, ale neporodí ho ten, kto počuje Slovo Božie, ale nepraktikuje ho, kto naďalej prevádza jeden duchovný potrat za druhým. Robí si predsavzatie, že sa obráti, ale potom na neho sústavne zabúda a necháva ho neuskutočnené, kto sa chová voči Božiemu Slovu ako človek, ktorý sa pozrie na svoju podobu v zrkadle a rýchlo zabudne ako vyzerá. Dá sa povedať, že je to ten, kto má vieru, ale chýbajú mu skutky.
Chcem Vám pripomenúť, že svet v ktorom žijeme stojí v opozícii proti Bohu a Božie Slovo nás vyzýva, aby sme nemilovali svet, aby sme premohli svet. Aby sme sa zachránili zo sveta, ktorý speje do záhuby pre svoju narušenosť. Ale zisťujem, že mnohí z vás ste so svetom zadobre a plne prijímate názory tohoto sveta. Váš život je úplne pod vplyvom rôznych módnych časopisov a televíznych programov, ale Slovo Božie sa k vášmu srdcu vôbec nedostane. Hovorím teraz možno trošku netradične na Vianoce, ale hlásam vám slova pravdy. Mužovia bratia, keby vám vaše ženy povedali, že budú s vami žiť len ráz za rok, určite by ste protestovali a prišli by ste na to, že to nieje láska. Myslím, že to je každému jasné. Ak mám niekoho rád, želám si s ním byť čím častejšie. Prečo teda je tak ťažko pochopiť, že to tradične prijímanie ráz alebo dvakrát za rok, nemá nič spoločné s láskou k Bohu. „Bože dvakrát do roka sa ti dám, ale viac krát do môjho života nevstupuj, môj život patrí inému – Satanovi.” Diabol sa vysmieva Pánu Ježišovi: „Ja som ich ani nestvoril, ani som ich nevykúpil a predsa idú poslušne za mnou. So mnou trávia viacej času ako s tebou Kriste. Tebe patria teraz na Vianoce ale uvidíš na Silvestra, už budú zasa moji.”
Prijímanie, ak nieje a nemá byť aktom trvalého odovzdania, tak potom vôbec nieje sväté, ale je to znovu duchovný potrat. Zrada Krista. Judášov bozk. Priblížiť sa k Ježišovi, dokonca ho pobozkať ako priateľa a vzápätí ho predať za 30 strieborných. Prísť na svätú omšu a nehľadať možnosť svätého prijímania je ako dohodnuté rande, na ktorom dievča oznámi svojmu chlapcovi, že ona už má iného. To čo som povedal sa týka chyb, ktoré robíte v duchovnom živote. Život bez Krista je dopredu predurčený na to, aby sa postupne dostal pod moc zlého ducha.
Poďme však na to trošku pozitívnejšie. Uvažujme teraz o pozitívnom prípade pravého a úplného materstva, ktoré nás robí podobnými Panne Márii. Sv. František z Assisi predniesol slová, ktoré dobre vystihujú, o čo tu vlastne ide: „Sme Kristovými matkami, keď ho nosíme v srdci a vo svojom tele božskou láskou a čistým a úprimným svedomím. Rodíme ho svätými skutkami, ktoré majú žiariť druhým ako príklad. Ako je sväté a ako milé, ľúbezne, pokorné, pokojné a sladké, roztomilé a nadovšetko žiadúce, mať takého brata a takého syna, nášho Pána Ježiša Krista!” Sv. František tvrdí, že my vtedy počíname Krista, keď ho milujeme úprimným srdcom a so správnym svedomím a rodíme ho, keď konáme sväté skutky, ktoré ho zjavujú svetu. Je to ozvena Ježišových slov: „Tak nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca v nebesiach.”(Mt 5,16)
Sv. Bonaventúra, duchovný syn sv. Františka, rozviedol túto myšlienku v spise pod názvom: „Päť sviatkov dieťaťa Ježiša”. V úvode knihy hovorí o tom, že sv. otcovia tvrdia, že duša, oddaná Bohu, môže z milosti Ducha Svätého a mocou Najvyššieho duchovne počať požehnané Slovo a jednorodeného Syna Otcovho, porodiť ho, dať mu meno, hľadať ho a adorovať spolu s mudrcmi a nakoniec ho predstaviť Otcovi v chráme.” Z týchto tajomstiev Pánových nás najviac zaujímajú dve – počatie a narodenie.
Podľa sv. Bonaventúru počína duša Ježiša, keď je nespokojná so životom, aký vedie a pod vplyvom svätých vnuknutí a zapálená svätým žiarom sa konečne rázne odtrhne od svojich starých návykov a chýb a je akoby duchovne oplodnená milosťou Ducha Svätého a dá si predsavzatie, že začne nový život. Došlo ku Kristovmu počatiu. Keď bol požehnaný Boží Syn počatý, narodí sa v srdci, ale len vtedy, ak duša všetko rozumne uvážila, vyžiadala si vhodnú radu a vzývala Boha o pomoc a ihneď uvedie svoje sväté predsavzatie v skutok a začne uskutočňovať to, čo v nej už dávno zrelo, ale čo stále odkladala z obavy, že nieje k tomu súca.
Ale jedno musíme zdôrazniť: Toto predsavzatie začať nový život sa musí ihneď prejaviť niečím konkrétnym, nejakou zmenou, pokiaľ možno i vonkajšou a viditeľnou, v našom živote a v našich zvykoch. Ak nie je predsavzatie uvedené v skutok, bol síce Ježiš počatý, ale nebol zrodený. Ide o jeden z mnohých duchovných potratov. Nikdy sa nebude sláviť „druhý sviatok” dieťaťa Ježiša, ktorým sú Vianoce. Je to jeden z toľkých odkladov, ktorými je možno pretkaný náš život a ktoré sú hlavným dôvodom, prečo je tak málo svätých.
Ak sa rozhodneš zmeniť svoj život a zaradiť sa medzi chudobných a pokorných, ktorí podobne ako P. Mária sa snažia nájsť milosť u Boha, nesmieš sa starať o to aby si sa zapáčil ľuďom. Musíš sa vyzbrojiť odvahou, pretože ju budeš potrebovať. Sv. Bonaventúra hovorí, že prídu za tebou tvoji predošlí priatelia a budú ťa presviedčať, že to, čo na seba berieš je príliš tvrdé, že to nikdy nedokážeš, že si pokazíš zdravie, že riskuješ svoje dobré meno a obľúbenosť u ľudí. Na všetky tieto pokušenia treba odpovedať s vierou ako sv. Augustín: „Mohli iní, mohli iné, prečo ty nie Augustíne!” Zakončím túto úvahu slovami sv. Augustína: „Matka ho nosila v lone, my ho nosíme v srdci. Panna otehotneli keď sa v nej vtelil Kristus, naše srdce nech otehotnie vierou v Krista. Ona porodila Spasiteľa, naša duša nech porodí spásu a chválu. Nech nezostanú naše duše neplodné, ale nech sa stanú plodnými pre Boha.”