Počuli sme evanjelium, ktoré zvláštnym spôsobom oslovuje moderného človeka. Našu dobu zvykneme nazývať epochou informatiky. Informatika je veda o PC, ale predovšetkým veda o prenosoch informácii. Informatika nám odhaľuje niektoré zákony duchovného sveta, o ktorých sme nemali tušenia. Napríklad takým zákonom je, že: „Informácia sa odovzdávaním nestráca“. V oblasti materiálneho sveta platí, že ak niečo dám, nutne to strácam, stávam sa chudobnejším, v duchovnom svete to tak nemusí byť a nie je. Ten, kto dáva informáciu, neprichádza o ňu, a ten, kto ju prijíma sa stáva bohatším. Platí to pre vzdelávanie, platí to napríklad i pri kopírovaní CD, či už ide o umenie, alebo počítačové programy alebo o operačný systém. Napr. ak mám dobrý operačný systém, môžem ho inštalovať na množstvo PC, bez toho, aby som o neho sám prišiel. Teraz nechcem riešiť morálny problém, či je to dovolené, ale ide mi čiste o možnosť prenosu informácie.
Dnešné evanjelium začína tvrdením: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ Najprv sa skúsme zamyslieť: „Čo je to slovo? Ako ho môžeme definovať?“ V ľudskom živote hrá slovo veľkú úlohu. Zvykneme hovoriť: „Vtáka poznáš po perí, a človeka po reči!“ Teda človek ako osoba, nie je poznateľný len z vonkajšieho vzhľadu, ale nato, aby sme mohli povedať, že niekoho dobre poznáme, potrebujeme počuť ako sa vyjadruje, ako vlastne zmýšľa. Človek sa vyjadruje skrze slovo, ktoré je nesené jeho dychom. Ak človek mlčí, nevieme, čo si máme o ňom myslieť. Ten, kto pozorne počúva druhého a stotožňuje sa s ním, má účasť na jeho bytí, na duchu, ktorý ním hýbe.
O čo viac tieto naše postrehy platia o Bohu, ktorý nepatrí do oblasti nášho materiálneho, zmyslového a predmetného poznania. Boh nie je ani predmetom a dokonca ani osobou v našom slova zmysle. On je Nestvorené Nadskutočno, Nadosobno. Boh je nám poznateľný len preto, že vyslovuje svoje Slovo. Vo svojom Slove sa Boh vyslovuje, zjavuje svoju podstatu. Keby Boh nevyslovil svoje Slovo, nemohli by sme ho poznať, lebo by sme ani neexistovali.
„Americký počítačový odborník E. Fedkin tvrdí, že informácia je dokonca podstatnejšia ako hmota a energia a je presvedčený, že sa atómy, elektróny a kvarky skladajú z bitov, či binárnych jednotiek informácie, ktoré sú základom pre činnosť počítačov a kalkulačiek. Tvrdí, že informácia je základom skutočnosti, materiálom, z ktorého vzniká hmota a energia. Tak sa cez informácie, ktorých tok môžeme sledovať od veľkého výbuchu až k ľudskej myšlienke, dostávame až k totálnej jednote vesmíru, prírody a človeka a k chápaniu Boha ako tvorcu veľkého programu. Pretože tam, kde nachádzame zmysel a projekt, musíme nevyhnutne predpokladať programátora.“ (Slavomír Ravík: Boh žije, str. 137-8)
Boh, nakoľko je absolútne dokonalá bytosť, sa vo svojom Slove dokáže úplne vysloviť. Až tak, že môžeme povedať, že Božie Slovo je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla. Bez toho, aby z neho niečo ubudlo, plodí svoje Slovo. Božie Slovo tvrdí o sebe, že v ňom je život a život je svetlom ľudí. Ako je ľudské slovo nesené ľudským dychom, tak Božie Slovo je nesené Božím Duchom. Vrchoľ tohto Božieho vyslovenia tvorí Vtelenie, teda tá skutočnosť, že sa Božie Slovo stalo telom. Boh sa zjavil ako dokonalý človek a tým zároveň ukázal, že človek je pozvaný, byť nosičom Boha. Viete, čo je nosič. Môže to byť CD. Tak ako CD dokáže byť nosičom nejakého programu, tak i ľudská duša dokáže do seba pojať Božie Slovo a človek sa vtedy stane skutočným Božím obrazom.
Sv. Ján evanjelista hovorí, že Boh tým, ktorí Ježiša prijali, dal moc, stať sa Božími deťmi. (zrov. Jn 1,12) Väčšinou, keď sa zamýšľame sami nad sebou a nad svojou hriešnosťou, považujeme za svoju najväčšiu chybu určitú danosť, s ktorou sme sa narodili. Niečo, za čo v podstate ani nemôžeme a s čím si sami nevieme rady. Naše duchovné úsilie sa vyčerpáva v tom, na čo nemáme silu a preto po určitých sklamaniach prijímame ako normálny stav určitý kompromis s hriechom. Vo víťazstve nad hriechom hľadáme svoju spásu a sme zúfalí, keď zisťujeme, že s určitými vecami nevieme napriek najlepšej vôli niečo pozitívne urobiť. Naša situácia je podobná situácii človeka, ktorý je od narodenia chorý. Múdry lekár mu nebude vyčítať stav, v ktorom sa narodil. Môže mu však začať robiť výčitky, keď mu naordinuje účinné lieky a zistí, že ich neberie. Nech ich neberie z akéhokoľvek dôvodu, či im neverí alebo z nedbalosti, od chvíle, ako existuje dostupný liek, je zodpovedný za svoj stav.
Toto prirovnanie dobre vystihuje o čo ide v duchovnom živote. Pán Ježiš v evanjeliu sv. Jána hovorí na adresu farizejov: „Keby som nebol prišiel, nemali by hriechu. Hriech je v tom, že neuverili v Syna Božieho.” (Jn 15,22) Ježiš prichádza ako Spasiteľ poslaný od Otca na našu záchranu, prichádza ako Božský a účinný liek proti našej smrteľnej chorobe. Spása spočíva v prijatí Kristovej vlády a víťazstvo nad hriechom je toho ovocím a dôsledkom. Jedine Ježiš si dokáže poradiť s hriechom v nás.
Čo to však je prijatie Božieho Syna? Prijatie Božieho Syna je prijatie Vteleného Božieho Slova. Chcem povedať, že to čo nazývame „svätým prijímaním”, teda prijatím Božieho Syna, nespočíva len v tom, že otvorím svoje ústa po tom, čo som povedal „Amen” ku Telu Kristovmu. Nemám prijímať Ježiša ako predmet, ale ako živú osobu. Vo svätom a životodarnom prijatí Syna Božieho ide predovšetkým o to, aby sa Božie Slovo, II. Božská osoba, stalo riadiacim princípom môjho života, mojím Životom. Toto je prvý a základný princíp svätého prijímania. Prvoradé je prijatie Božieho Slova. Snaha prijať Boha, ktorý sa zjavuje v Slove, snaha porozumieť Bohu, ktorý má Slovo, snaha zjednotiť sa s Ním vo vôli. To znamená: prijať Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Je to zároveň základný predpoklad duchovného boja. Ak nie je Kristus v nás, určite prehráme zápas s diablom a platí to aj naopak: Sv. Pavol prehlasuje: „Kristus vo vás, nádej slávy”.
Ježiš zjavuje moc, ktorá pramení do ľudského života, skrze spojenectvo s Bohom. Jeho ľudské srdce je podstatne zjednotené s Božím Slovom. Božie Slovo je ako operačný systém, ktorý si musíme vo vlastnom záujme nainštalovať na svoje srdce, aby sme sa stali pre Boha prijateľní. A tak ako pred inštaláciou je dobré prečítať si načo daný systém slúži, čo vyžaduje a čo spôsobuje, tak aj my ak chceme Ježiša prijať, musíme najprv poznať Božie Slovo, aby sme vedeli k čomu hovoríme svoje „Áno“. A tak, ako pred prijatím nového operačného systému prebieha formácia disku, ktorá zmaže všetky predošlé súbory, tak sa aj my musíme zriecť svojho predošlého spôsobu života, hriešnej existencie zameranej len na seba, aby sa v nás krása tohto nového operačného systému, ktorý sa nazýva „Kristus – Bohočlovek“, mohla úplne prejaviť. Ježiša máme prijať ako Slovo, ako Telo, ako Život, ako Pravdu, ako svoju Cestu. Kto to robí, stáva sa Božím priateľom, synom a dcérou Najvyššieho. Kto to nerobí, i keď chodí do kostola, ešte stále nepatrí do okruhu Božích priateľov. Takto sa Slovo stáva telom a prebýva medzi nami.
Na záver jednu myšlienku od sv. Bernarda: „Duša hľadá Slovo, s ktorým by súhlasila pre svoju nápravu, ktorým by sa osvietila pre poznania, na ktoré by sa oprela, aby bola silná, ktorým by sa napravila, aby bola múdra, ktorému by sa podrobila, aby bola krásna, s ktorým by sa zasnúbila, aby bola plodná, ktoré by požívala, aby bola blažená. Slovo sa stalo telom a prebýva už v nás. Prebýva vierou v našich srdciach, prebýva v našej pamäti, prebýva v myšlienke a zostupuje až k obrazotvornosti.”