Dnešné evanjelium začína tvrdením: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ Môžeme to obrátiť aj takto: Boh je Slovo. Keď hovoríme o Božom Slove musíme si uvedomiť, že týmto termínom označujeme dve skutočnosti: Božie Slovo ako II. Božská Osoba, teda Logos a tiež Božie slovo ako inšpirovaná zbierka kníh. Boh je nám poznateľný len preto, že vyslovuje svoje Slovo. Vo svojom Slove zjavuje svoju podstatu. Keby Boh nevyslovil svoje Slovo, nemohli by sme ho poznať, lebo by sme ani neexistovali. Boh nakoľko je absolútne dokonalá bytosť, sa vo svojom Slove dokáže úplne vysloviť a to až natoľko, že môžeme povedať: Božie Slovo je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla. Bez toho, aby z neho niečo ubudlo, alebo mu niečo pribudlo, plodí svoje Slovo. Boh dáva Informáciu o Sebe, teda svoje Sebapoznanie vo svojom Božskom Slove. Toto Slovo je stále plodené a milované. Pretože Boh je Najvyššou hodnotou, miluje sám seba a predsa nie je sebcom, lebo nielen, že dokonale miluje, ale aj dokonale plodí svoje Slovo. A týmto Slovom tvorí svet a v tomto Slove sa Boh dáva svojmu stvoreniu.
A týmto Slovom je Boží Syn, jeden zo svätej Trojice, ktorý je jednej podstaty s Otcom, preexistuje pred stvoreným svetom. Je Živou Osobou a zároveň Nezrušiteľným a Neodvolateľným Slovom. Božie Slovo je Cesta, Pravda a Život, je zároveň absolútne dokonalým Božím Činom. Božie Slovo stojí v základoch stvoreného sveta, lebo všetko povstalo Božím Slovom a stojí aj v základoch ľudského svedomia. Je večným Božím Zákonom, ktorým sa má riadiť celý stvorený svet. Obsahuje v sebe celú pravdu o Bohu ale i o stvorenom svete. Je živou a osobnou Informáciou.
Našu dobu zvykneme nazývať epochou informatiky. Informatika je veda o PC, ale predovšetkým veda o prenosoch informácii. Informatika nám odhaľuje niektoré zákony duchovného sveta, o ktorých sme nemali tušenia. Napríklad takým zákonom je, že: „Informácia sa odovzdávaním nestráca“. V materiálnej oblasti platí, že ak niečo dám, nutne to strácam, stávam sa chudobnejším, v duchovnom svete to tak nemusí byť a nie je. Ten, kto dáva informáciu, neprichádza o ňu, a ten, kto ju prijíma sa obohacuje. Platí to pre vzdelávanie, platí to napríklad i pri kopírovaní CD, či už ide o umenie, alebo počítačové programy. Napr. ak mám dobrý operačný systém, môžem ho inštalovať na množstvo PC, bez toho, aby som o neho sám prišiel. Teraz nechcem riešiť morálny problém, či je to správne, ale ide mi čiste o možnosť prenosu informácie.
A my toto Slovo prijímame, a skrze toto Slovo sme premieňaní a rastieme do podoby Otca, ale z Neho nič neubúda a naopak, my sme obohatení Bohom. Vidíme, že plodnosť v Bohu nezostáva len v ňom samom, ale v tejto Božej plodnosti je Spása sveta, ktorá je v účasti na Božej prirodzenosti, v zbožštení. Človek sa do tejto Božej plodnosti môže zapojiť dvomi spôsobmi: prirodzeným plodením, ale ešte viac hlásaním evanjelia, lebo nič by nám nebolo platné, že sme sa narodili ako ľudské deti, keby sme sa súčasne skrze prijatie Slova nestali deťmi Božími.
Zaujímavým a takmer informatickým spôsobom vyjadruje túto pravdu sv. Augustín: „Hľadám teda spôsob, akým by sa k tebe dostalo a v tvojom srdci usídlilo Slovo, ktoré v mojom srdci už existuje. Použijem k tomu hlas a týmto hlasom k tebe prehovorím. Zvuk hlasu prenáša k tebe zmysel Slova. Keď zvuk hlasu preniesol k tebe zmysel Slova, zvuk síce pominie, avšak Slovo, ktoré k tebe preniesol, je už v tvojom srdci, bez toho aby opustilo moje.“ (Z kázania sv. Augustina, biskupa; Sermo 293, 3: PL 1328-1329)
Nečudujme sa, že práve Božie Slovo sa zjednocuje s človekom, pretože určenie človeka, je „byť Božím obrazom“, slúžiť Bohu ako priestor jeho Zjavenia. Človek je pozvaný k tomu, aby sa skrze neho zjavil Neviditeľný a absolútne Transcendentný Boh v stvorenom svete. V liste Hebrejom čítame: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom.” (Hebr 1,1-3) Vrchoľ tohto Božieho vyslovenia tvorí Vtelenie. Božie Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami ako Ježiš Kristus, Pravý Boh a Pravý človek. Tým nám Zjavilo, že človek má v sebe schopnosť, prijať Božie Slovo ako svoj život. Boh sa zjavil ako dokonalý človek a tým ukázal, že ľudská duša dokáže do seba pojať Božie Slovo a človek sa vtedy stáva skutočným Božím obrazom. Sv. Ignáca Antiochijského nazývali Theoforos – Bohonosič.
Môžeme hovoriť o dvoch úrovniach života, v ktorých sa odohráva náš rast. A to o nevedomej – biologickej, ktorá sa deje bez našej vôle. Nedá sa povedať „proti našej vôli“, pretože túto úroveň života sme dostali skôr ako sa dalo hovoriť o našej vôli. Druhú úroveň by sme mohli označiť ako vedomú, slobodnú. Akonáhle existuje naša osoba, obdarená slobodnou vôľou, môže si vybrať, či chce na duchovnej úrovni rásť do podoby Božieho Syna, stať sa Božím obrazom, rásť z nelásky do Lásky. Sv. Augustín to vyjadruje slovami: „Ten, ktorý ťa stvoril bez teba, nespasí ťa bez teba!“ Tento vedomý, duchovný život uskutočňujeme slobodne, vždy keď žijeme Božie Slovo.
Slovo Božie sa môže na svojej ceste prenikania do nášho života zastaviť v nás na dvoch miestach. Prvou chybou je ak sa zastaví v hlave a neprejde do srdca. Druhou chybou je ak zo srdca neprejde do rúk, do činov. Ak sa Božie Slovo na svojej ceste v nás zastaví, či už v hlave alebo v srdci a neprejde do rúk, vyvíja nepríjemný tlak, ktorý nás môže dusiť a ochromovať namiesto toho, aby nám dávalo život. Ale každé slovo, ktoré cez uši a hlavu vstúpilo do srdca a z neho prešlo do rúk, nám dáva ešte väčšiu vieru a odvahu k nasledovaniu. Sv. Benedikt učí, že láska rastie v konaní. Takto sa Slovo stáva telom a prebýva medzi nami.
Ježiš zjavuje moc, ktorá pramení do ľudského života, skrze spojenectvo s Bohom. Jeho srdce je podstatne zjednotené s Božím Slovom. Božie Slovo je ako operačný systém, ktorý si musíme vo vlastnom záujme nainštalovať na svoje srdce, aby sme sa stali pre Boha prijateľní. A tak ako pred inštaláciou je dobré prečítať si načo daný systém slúži, čo vyžaduje a čo spôsobuje, tak aj my ak chceme Ježiša prijať, musíme najprv poznať Božie Slovo, aby sme vedeli k čomu hovoríme svoje „Áno“. A tak, ako pred prijatím nového operačného systému prebieha formácia disku, ktorá zmaže všetky predošlé súbory, tak sa aj my musíme zriecť svojho predošlého spôsobu života, hriešnej existencie zameranej len na seba, aby sa v nás krása tohto nového operačného systému, ktorý sa nazýva „Kristus – Bohočlovek“, mohla úplne prejaviť.
Na záver myšlienka sv. Bernarda: „Duša hľadá Slovo, s ktorým by súhlasila pre svoju nápravu, ktorým by sa osvietila pre poznania, na ktoré by sa oprela, aby bola silná, ktorým by sa napravila, aby bola múdra, ktorému by sa podrobila, aby bola krásna, s ktorým by sa zasnúbila, aby bola plodná, ktoré by požívala, aby bola blažená. Slovo sa stalo telom a prebýva už v nás. Prebýva vierou v našich srdciach, prebýva v našej pamäti, prebýva v myšlienke a zostupuje až k obrazotvornosti.”