Vianoce omša o polnoci – (Iz 9,1-3,5-6; Tit 2,11-14)
Čo to vlastne dnes oslavujeme? Prorok Izaiáš, ktorý predpovedal narodenie Ježiša Krista, túto udalosť vykresľuje takto: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo: nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo.“ O akom ľude a akej krajine to hovorí prorok? „Ľud, čo kráča vo tmách“. O akom ľude to prorok hovorí? Kto kráča v temnotách? Zabúdame na tie pravdy, ktoré nám Písmo Sväté ohlasuje hneď na začiatku. Zabúdame na to, že človek po prvotnom hriechu stratil Svetlo poznania Boha a jeho rozum se zatemnil, vôla sa naklonila ku zlu, otvorili sa mu oči pre žiadostivosť. Pretože se svojou vôľou priklonil na stranu diabla, ľudský svet sa dostal do moci Zlého.
Každý človek sa rodí vnútorne deformovaný a ešte k tomu do sveta, ktorý nie je Božím Kráľovstvom. Toto je stav človeka. Takto vyzerá náš svet: „Ľud, čo kráča vo tmách a v krajine temnôt“. Aká tme to obklopila človeka? Je to tma nevedomosti, tma nepoznania zmyslu vlastnej existencie, tma nepoznania situácie sveta, v ktorom žijeme a tma nepoznania pravého Boha.
Človek ši začal vytvárať predstavu Boha podla sveta, do ktorého sa narodil. A pretože vo svete, do ktorého se narodil, je veľa zvrátených skutočnosti, premietol tieto zvrátenosti do svojej predstavy bohov alebo boha. A z toho mu vznikol taký zvláštny boh, že se ho dokázal iba báť, ale nedokázal ho milovať. Toto nepoznanie Boha zachváti každého, kto nedbá na Božie Slovo. To veľké Svetlo, ô ktorom hovorí prorok, je Zjavenie Boha. O Ježišovi hovorí teológia, že je Pravý Boh a Pravý človek. To znamená, že ak chcem získať správnu predstavu o Bohu, musím sa dívať na Ježiša. Ježiš mi zjavuje pravého Boha: „milosrdného, oslobodzujúceho, uzdravujúceho, odpúšťajúceho, oživujúceho.“ On hovorí: „Kto mňa vidí, vidí Otca“. Ježiš mi však zjavuje aj mnoho iných vecí.
Ježiš mi zjavuje aj pravdu o človeku a jeho dôstojnosť v Božích očiach. Ježiš mi zjavuje, že ľudská prirodzenosť je tak stavaná, že môže do seba prijať Boha – Lásku. Ježiš mi zjavuje, že Boh a človek môžu existovať spolu v jednej bytosti, že dokonalosť človeka je v Bohu. Človek je naozaj vtedy ľudský, keď je Božský, to znamená, keď se v jeho srdci rozlieva láska Božia. Ježiš mi zjavuje, že Spása človeka je v zjednotení s Bohom. Že jedine ten človek zvíťazí nad zlom tohoto svete, tela a diabla, ktorý je zjednotený s Bohom. Ježiš mi zjavuje Boha, ktorý vyslobodzuje človeka z moci hriechu a smrti. Ježiš mi zjavuje, že Boh a človek patria dokopy.
Počas vianočných spovedí prežíva kňaz akési defilé hriechu. A verte mu, že ak vás trošku miluje, bolí ho to. Prečo? Pretože on dobre vie, že ste pozvaní na kráľovskú hostinu, ale vy sa často živíte tým, čo skazenosť tohoto sveta vypení na breh.
Skazenosť človeka je veľká. Avšak tu by každý jeden mohol namietať: „Ale ja za to nemôžem. Tak veľmi by som chcel byť dobrý, ale som jak zajatec hriechu. Ja vám to potvrdím: „Áno, za svoju vrodenú chorobu nemôžeme!“ Ale ťažisko vašej viny je kdesi úplne inde. Najväčší hriech je neprijatie Ježiša. Prečo? Pretože, On je liekom proti hriechom. V nom mi Boh ponúka účinnú pomoc: Keby Pán Ježiš nebol prišiel nemali by sme vinu, ale zostali by sme mrzákmi. Ale naša vina a zodpovednosť začína tam, kde Boh skazenému človekovi ponúka liek vo svojom Synovi a človek si chce vystačiť sám. Najväčší hriech je pomýlená ľudská sebestačnosť. Toto je podstata prvotného hriechu. Rozchod s Bohom v mene domnelej veľkosti človeka.
„Budete ako Boh!“ Prečo chceš byť len ako Boh, keď sám Boh Ti ponúka spoločenstvo so Sebou a účasť na jeho prirodzenosti. Podmienkou je však prijatie Ježiša Krista. „Tým, ktorí ho prijali, dal moc, stať sa Božími deťmi.“ Nechci byť Bohom. bez Boha. Nechci byť Bohom bez Lásky. Bol by si hrozným Bohom. Jedine Boh je dobrý a ty môžeš byť dobrý len skrze Neho a s Ním a v Ňom. Je len jedna skutočná láska a tou je Boh a ty ju v sebe môžeš mať, aby si sa stal jeho obrazom, jeho Zjavením. Bez Boha nevyhráš svoj zápas o ľudskejší svet. Bez Boha zostaneš len neľudským človekom. „V Bohu je tvoja Spása…“
„Rozmnožuješ plesanie, zväčšuješ radosť, jasajú pred tebou, ako sa jasá pri žatve, ako plesajú tí, čo si delia korisť. Pretože lámeš jeho ťažké jarmo, brvno na jeho pleciach a palicu jeho utláčateľa ako v deň porážky Madiánčanov.” Boh človeka oslobodzuje. On sníma z jeho pliec ťažké jarmo domnelej sebestačnosti a z toho vyplývajúcej bezmocnosti. Pozri aká je Tvoja moc bez Boha, si chromý, slepý, hluchý, malomocný, mŕtvy, chudobný. Ježiš ťa vyslobodzuje od všetkých prejavov vlády Satana. „Chromí chodia, slepí vidia, hluchí počujú…“ To je invázia Božieho Kráľovstva do tejto krajiny temnôt, toto je Zjavenie sa Božej dobroty do ľudskej reality postihnutej hriechom a smrťou.
„Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, ná jeho pleciach spočíva vláda a volajú ho: „Obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja,“. „Zjavila sa Božia milosť, ktorá prináša spásu všetkým ľuďom.“ Toto je Spása, človek podstatne zjednotený s Bohom, podstatne zjednotený s Božím Slovom. Ako? Tak ako nás to učí Panna Mária, Matka Vteleného Božieho Slova. Ona s vierou prijala Božie Slovo. Uverila v nesmiernu Božiu moc, pretože každé Božie Slovo je živé s účinné, každé Božie Slovo má moc spasiť ľudské duše, každé Božie Slovo je Stvoriteľské.
Treba ho prijať vierou v moc Boha. Treba ho prijať s ochotou. „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova…“, potom se v tebe môže prejaviť moc Stvoriteľa. Potom skrze takto prijaté Slovo vstúpi do Tvojej bytosti Duch Svätý, bytostná dobrota Boha a On spôsobí, že toto Slovo začne v tebe žiť a ty začneš žiť Božím Slovom. Toto Slovo vstúpi do Tvojej ľudskej prirodzenosti. Toto Slovo vytvorí v tebe spravodlivosť a dokonalosť, ale nestane sa to dotiaľ, kým sa mu slobodne neotvoríš. Keď príjmeš Božie Slovo, Duch Svätý premení Tvoje vnútro, avšak s týmto zmeneným vnútrom máš do seba prijať Kristovo človečenstvo. Pretože On vo svojom ľudskom tele premohol smrť a hriech a ty nad smrťou a hriechom nezvíťazíš, keď sa nebudeš ním živiť.
Na záver tejto homílie poprosím Pána Ježiša za vás všetkých: Ak táto modlitba bude vyjadrovať aj vaše chcenie, povedzte na záver spolu so mnou svoje Amen. Nemá zmysel sentimentálne sa rozplývať nad krásou tohoto sviatku, ak to nebude súčasne sviatok tvojho večného spojenectva s Bohom. Tvojej osobnej zmluvy s Bohom, ktorý ťa miluje. Nehovor Bohu milujem Ťa! , ak sa mu dnes nechceš vydať. Nehovor Bohu, milujem Ťa, ak si rozhodnutí prežiť ďalší polrok alebo rok, len sám zo svojich síl. Nehovor Bohu milujem Ťa, ak ti znovu polroka nebude tvoj Stvoriteľ a Pán absolútne chýbať. Nehovor Bohu milujem Ťa, ak On nie je Tvojou skutočnou láskou, bez ktorej nevieš žiť. Ak si predsa teraz pochopil svoju hlavnú chybu a svoj najťažší hriech, odovzdaj sa do rúk svojho Spasiteľa a pros ho, aby Ťa On pretvoril svojím Slovom, svojím svätým Duchom a svojimi sviatosťami.
Odovzdaj mu svoj život, pretože nebol dobrý, lebo v nom nebol prítomný Ten, ktorý jediný je Dobrý. Na záver sa zjednoťme s touto modlitbou: „Pane Ježišu, chceme ťa dnes odprosiť za to, že sme ťa nechali v Bohostánku dlho čakať, hoci Ty chceš byť v nás. Chceme ťa odprosiť, za to, že sme sa na Teba chodili len dívať, hoci Ty si nás prosil, aby sme ťa požívali, ako chlieb života. Chceme ťa dnes odprosiť za to, že sme často padali do hriechu ako bezmocní, ale ty si nám chcel pomôcť. Vieme, že Ty si našou silou a spásou: Pane Ježišu sľubujeme Ti, že už nechceme svoje kresťanstvo žiť, len čiste zo svojich ľudských síl, pretože to nie je možné. Amen!“