Správa o narodení sa Pána Ježiša sa veľmi rýchlo šírila. Najprv Anjeli pastierom podali zvesť. Takto to vidíme v Evanjeliu, takto to spievame aj v piesni. Prvé hlásanie Slova prichádza prostredníctvom Anjelov. Je to ich poslanie. Zvestovať nám ľuďom Božie Slovo. Ľudia rôznym spôsobom reagujú na Božie Slovo. Pastieri si ho chcú overiť. V tomto overovaní rastie ich viera. Iní ľudia, keď počujú Božie Slovo, žasnú nad ním. Božie Slovo vyvoláva údiv, úžas, vzbudzuje radosť. Ale najlepší postoj a najvnútornejšie prijatie Slova nachádzame u P. Márie: „Ale Mária všetky tieto udalosti chránila hlboko vo svojom srdci a premýšľala o nich.”
Pretože Slovo Božie je prejavom Boha, ktorý je Láskou, je Marin postoj najzodpovednejší. Všetci máme tendenciu podrobiť Boha kritike rozumu, kritike našich skúseností. Ale Božie Slovo nevstupuje do ľudskej bytosti skrze rozum. Božie Slovo musí byť prijaté srdcom. Panna Mária všetky tieto udalosti chránila hlboko v srdci a premýšľala o nich. Vstup Božieho Slova do Márii bol skrze jej srdce, až potom sa stalo toto Slovo potravou pre jej rozum. Prečo je tomu tak? Preto, lebo Pán Boh často robí veci nad náš rozum, nad dosah nášho rozumu, nepochopiteľné a predsa fungujúce. Napríklad Eucharistia. Rozumom ju nepochopíme, aj keď budeme nad ňou premýšľať od rána do večera, ale keď ju vierou prijmeme do srdca, zistíme, že je tu Boh. Spätne táto skúsenosť srdca pôsobí na rozum, ktorý prestáva pochybovať. Vo vzťahu ku Slovu Božiemu je veľmi dôležitý postoj srdca. Do srdca však preniká len to Slovo Božie, ktoré je prijaté Božskou vierou, to znamená s úplnou istotou. Nesmieme zabúdať, že viera to je istota v tom, že čo povedal Boh je Pravda. Len takto prijaté Slovo má moc pôsobiť na ľudské srdce. Ak čomusi s istotou neuverím, nemôže ma to ani rozradostniť, ani nevznikne v nás ani viera, ani nádej a ani láska. Oni sú odpoveďou na Slovo Božie.
Božie Slovo má veľmi dôležité úlohu v duchovnom živote kresťana. Božím Slovom sme vyslobodzovaní z moci démonov. Božie Slovo vyháňa každého nečistého ducha. Každý nečistý duch sa v nás viaže na nejaký nesprávny postoj ľudskej vôle a rozumu. Avšak Slovo Božie zjavuje, čo je zlé, čo je hriech, čoho sa mám odriecť, ak chcem byť slobodný. Preto je veľmi dôležité študovať a meditovať Slovo Božie. Pán Ježiš hovorí apoštolom: „Vy ste už čistí pre Slovo, ktoré som vám hlásal.” Vieme veľmi dobre, že človek sa musí nechať očistiť, aby mohol mať kontakt s Bohom. Preto je potrebné poznať Slovo, zjednocovať sa s ním. Až potom je možné prijať Božieho Ducha. Božím Slovom sa deje každé uzdravenie. Zázrak nastáva tam, kde sa ľudská vôle zjednotí s vôľou Božou.
Teda je potrebné uvedomiť si, že viera je z hlásania Slova Božieho. Avšak znalosť Božieho Slove má vplyv aj na silu našich modlitieb. Pán Ježiš sľubuje. „Ak moje Slovo búde vo vás, proste čo len chcete a dostanete to od môjho Otca”. Musíme najprv my vypočuť Boha, aby on vypočul naše modlitby. Vypočuť Boha znamená prijať Ježiša Krista, lebo On je jediným Božím Slovom, skrze ktoré a pre ktoré bolo všetko stvorené.
Pravá úcta voči Kristovi nespočíva teda len v tom, že adorujeme Najsvätejšie Telo Pána, ale pravá úcta spočíva v tom, že sa mu snažíme porozumieť a poslúchať jeho príkazy. Prítomnosť Pána Ježiša v jeho Slove je tak isto reálna ako v Eucharistii. Sv. Augustín nazýva Slovo Božie – sacramentum audibile – sviatosť počutia. Je tu tak isto sviatostná prítomnosť Krista uprostred nás. Túto sviatosť však môžeme mať vo svojom dome, túto sviatosť si môžeme denne vysluhovať aj sami, keď sme chorí a nevládzeme prísť do kostola. Čítanie Božieho Slova je duchovným svätým prijímaním. Túto sviatosť si môžem, so sebou brať do práce. Cirkev nám ju dáva do rúk. Skrze toto Slovo vstupuje do nás Boží Duch. Je to sviatosť svätého ovplyvňovania.
Sv. František z Assisi nás poučuje: „Pretože ten, kto je z Boha, počúva Božie Slovo, máme aj my, ktorí sme zvláštnym spôsobom ustanovený ku božej službe, nielen poslúchať a robiť, čo Boh hovorí, ale aj opatrovať nádoby a ostatné predmety používané pri Bohoslužbe, ktoré obsahujú jeho Slovo. Skrze Božie Slovo do nás hlboko preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa. Preto napomínam všetkých svojich bratov a povzbudzujem ich v Kristovi, aby ak nájdu kdekoľvek napísané Božie Slovo, zachádzali s ním čo najúctivejšie, a pokiaľ to záleží na nich, zbierali ich a ukladali, ak ich nájdu na nedôstojných miestach alebo niekde pohodené a tak v nich ctili Pána, ktorý ich vyslovil. Mnoho vecí sa totiž posväcuje Božím Slovom, a mocou Slov Kristových sa deje aj premenenie na oltári (uskutočňuje aj Sviatosť Oltárna).”
Sv. František Saleský bol postavený pred veľmi ožehavý problém jeho doby. Vieme, že žil v tej istej dobe ako Martin Luther. Keď sv. Františkovi položil otázku, čo by si vybral, keby mal na oltári sv. Písmo a sviatosť Oltárnu a mohol by si vybrať len jednu z týchto skutočnosti. Odpovedal im: „Vybral by som si Písmo Sväté!” A keď sa ho pýtali: „Prečo!” Odpovedal takto: „Keby mi Božie Slovo nehovorilo, že toto je telo Kristovo, ani by som to nevedel.”
A ten istý svätý nám vo svojej knižočke dáva túto radu: „Drahá Filotea, rada počúvaj Slovo Božie, či už v kázni alebo v náboženskej prednáške Je to dobré semeno, ktoré nesmieš nechať padnúť medzi kamene. Náboženské vzdelanie vyžaduje vždy rozšírenie a prehĺbenie a vôľa potrebuje povzbudenie. Aká škodlivá, nebezpečná a trestuhodná je sebestačnosť v náboženskom vzdelaní. Spasiteľ o tom povedal: „Kto je z Boha, počúva Božie slová” (Jn 8,47). Kto teda nepočúva, kto nerád počúva, kto sa mu celkom úmyselne vyhýba – napríklad chodí úmyselne do kostola až po kázni – ten nie je z Boha. A kto nieje z Boha, z kohože je? Z nepriateľa a protivníka Božieho – diabla.
Počúvaj slovo Božie vždy pozorne a úctivo. Počúvaj ho v duchu viery, akoby vychádzalo z úst Božích. Dovoľ, aby slová a myšlienky padali na tvoju dušu, aby vnikali do nej, rob si vážne predsavzatia podľa počutých myšlienok, aby semeno Božieho slova prinášalo v tvojom srdci ovocie tridsať, šesťdesiat, až stonásobne. Príkladom nech ti je Ježišova matka, o ktorej je napísané: „Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich” (Lk 2,19) Pamätaj, že Boh tak isto počúva a prijíma naše slová, slová našej modlitby, ako my sami počúvame a prijímame jeho slová” (Filotea)