Už tretí deň, skrze čítané evanjelia, máme možnosť pozorovať priebeh Judášovej zrady: „Jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a povedal: „Čo mi dáte a ja vám ho zradím?“ Oni mu ponúkli tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť zradiť ho.“ Podľa Matúša sa toto Judášovo rozhodnutie udialo skôr ako bola Posledná večera. Tak sme to čítali aj vo včerajšom evanjeliu. Judáš sa nám javí ako pevne rozhodnutý. Evanjelium hovorí o jednom z Dvanástich a to je takmer jedna desatina z učeníkov.
Jeden z Dvanástich odišiel. Prečo odišiel? Najprv si zatemnil srdce rôznymi nevernosťami. Apoštol Ján o ňom vydáva svedectvo, že kradol zo spoločného. Možno si zo začiatku dovolil len málo, neskoršie viac. A postupne prestal vidieť vierou v Ježišovi svojho Boha. Začal ho vnímať len ako človeka a začal ho kritizovať. Judášova zvrátenosť sa prejavuje už v jeho ponuke Veľkňazom. „Čo mi dáte a ja ho zradím?“ Jedna zvrátenosť spočíva v tom, že je ochotný vymeniť človeka za vec. Jedná sa Veľkňazmi ako obchodník s otrokmi. Nakoniec predáva Ježiša za cenu otroka. Človek, ktorý predal Boha, robí si otroka zo svojho blížneho. Vidíme to aj v našej spoločnosti, ktorá keď opustila vieru v Boha, stratila zároveň vedomie o cene človeka, čo sa prejavuje aj v postoji voči počatému životu. Druhá zvrátenosť je ešte väčšia, vymieňa Stvoriteľa za stvorenie. Jednej i druhej forme zvrátenosti sa môžeme aj my dopúšťať a to vtedy, keď dávame prednosť veciam pred vzťahmi, „mať“ pred „milovať“. Keď sú nám milšie peniaze alebo majetok ako ľudia, po prípade keď pred ľuďmi uprednostňujeme zvieratá. Druhá forma zvrátenosti sa prejavuje v tom, keď Boh nie je naozaj v našom srdci na centrálnom mieste a my dávame prednosť hocičomu a hocikomu pred ním.
Matúš na rozdiel od apoštola Jána pozná jeden detail, ktorý Jánovi ušiel. Možno sa v rámci poslednej večeri nachádzal niekde blízko Judáša a zachytil odpoveď na otázky, ktoré Ježišovi začali jednotliví apoštoli klásť: „Azda som to ja Pane?“ … „Ozval sa aj zradca Judáš a opýtal sa: „Rabbi, som to azda ja?“ Odpovedal mu: „Áno, ty.“ Aj evanjelista Ján spomína namáčanie v mise ale v inej súvislosti: „Komu dám smidku namočenú v mise, ten ma zradí!“ „A hneď po tej smidke vošiel do neho Satan. Tu mu Ježiš povedal: „Urob rýchlo, čo chceš urobiť.“ Je možné, že obidve vety odzneli pri Poslednej večeri ale každý evanjelista zachytil niečo iné z celého rozhovoru. To čomu neporozumieme si obyčajne ani nezapamätáme.
Pán Ježiš, podľa Matúša, Judášovi priamo ukazuje, že vie o jeho zamýšľanej zrade, ale Judáš sa už nezastaví na svojej ceste. Zatemnený zlým duchom si i tieto Ježišove napomenutia vysvetľuje po svojom. Pohŕda Ježišom, ktorý i keď vie o jeho zrade, nezabráni mu v nej. Trpezlivosť a dobrotu si vysvetľuje ako zbabelosť a slabosť. Judáš už nemá Ducha Kristovho a preto stráca vnútorné svetlo. V Kristovi už nevidí Božieho Syna, ale len predmet, ktorý môže predať a vymeniť podľa svojej chuti. Pán Ježiš zjavne a zreteľne upozorňuje Judáša na katastrofálne dôsledky jeho zrady pre pozemský ale aj večný život. Je to posledná vážna výstraha pred zlým skutkom. I keď Boh dokáže urobiť zo zla dobro, predsa nám nedáva právo konať zlo. Prosme Ježiša, aby sme ho nikdy nezradili. Aby sme od neho nikdy neodišli. Ak sme ho aj vo svojich hriechoch zapreli, v slzách sa vráťme k nemu, lebo On je Svetlo a Život.