Naozajstnú radosť zo Vzkriesenia Pána môže prežiť len ten, kto pochopí zmysel týchto Veľkonočných udalostí. A ja mam pocit, že mnohí z vás, ktorí ste dnes v kostole na Slávnostnej liturgii, zmysel týchto udalosti úplne nechápete. Ak som sa pomýlil, budem sa z toho len tešiť. Predovšetkým by sme si mali ujasniť: „Kto zabil Ježiša Božieho Syna?“ Vedú sa o tom stále odborné polemiky. Boli to Židia, alebo okupačná moc Rimanov? Udalosti sa odohrali takmer pred 2.000 rokmi. Ťažko zrekonštruovať Ježišov prípad a objaviť skutočného vraha.
Môžeme naozaj zodpovedne prehlásiť, že to urobili Židia? Veď Židom je i sám Ježiš, kolégium apoštolov a dokonca presvätá Panna Mária je Židovka. Sv. Pavol, takisto Žid, keď uvažuje nad tajomstvom Izraela, píše v liste Rimanom: „Vari Boh odvrhol svoj ľud?“ a sám odpovedá: „Určite nie!“ Na inom mieste hovorí o Božích daroch a prisľúbeniach, ktoré sú neodvolateľne. Izrael prirovnáva ku šľachetnej olive, do ktorej sme boli my naštepení.
Kto teda vlastne zabil Ježiša? Vidíme, že to nemôžeme jednoznačne zvaliť ani na Židov ani na Rimanov. Ale s istotou môžeme povedať, boli a sú to naše hriechy, sme to my sami. Možno v srdcia namietaš: „Ja by som to nikdy neurobil, veď som slušný človek, chodím do kostola, dávam do zvončeka, občas sa aj spovedám a aj ku svätému prijímaniu občas pristupujem, ako som teda mohol žiadať jeho smrť? Veď som v tej dobe ešte ani nežil.
Najväčšou ilúziou, ktorú v sebe nosíme, je ilúzia o dobrom a spravodlivom človeku, ktorý sa volá „JA“. Naozaj si dobrý, keď si volil stranu, ktorá schvaľujú potrat a nemáš ľútosť nad plodom vlastného života. Naozaj si dobrý, keď roky žiješ v konkubináte, bez zodpovednosti, bez otvorenosti svojho zväzku deťom, bez Božieho požehnania. Naozaj si dobrý človek, ak žiješ celý rok bez záujmu o Boha svojho Stvoriteľa, bez toho, aby si počúval jeho slovo, bez toho, aby sa modlil, aby si ho prijímal v Slove i vo Sviatostiach. Naozaj si dobrý, keď dokážeš celé hodiny počúvať tvrdú hudbu, i keď vieš, že slová piesni sú rúhaním voči Ježišovi. Si dobrým človekom, keď kupuješ pornočasopisy a sleduješ so záľubou také programy v televízii i na internete. Ako môžeš byť spokojný vo svete, ktorý leží v moci Zla?
Čo sa deje v tvojom srdci, keď počúvaš tieto tvrdé i keď pravdivé slová? Na túto otázku si musíš odpovedať sám! Si presne taký, aké je tvoje srdce. Každý kto odporuje Božiemu Slovu, každý kto sa o neho nezaujíma, zabíja Božieho Syna. Seba samého nemôžem vyňať z tohto posudku. Ani ja nie som dobrý človek. Viem, čo mám robiť a nerobím. A ja som zabil Božieho Syna. „Kristus bol usmrtený pre naše hriechy!“ hovorí apoštol Pavol v liste Rimanom.
Jeden Žid, veriaci v Krista, takto hovorí o Kristovej obeti: „Je také dôležité, aby sme tomu rozumeli, že sme boli predvedení pred tvár Boha ukrižovaného za nás, a tu sme naozaj začali vidieť. Čo sme uvideli? Ľudia, nikdy by sme nepoznali, čo je to hriech, pokiaľ sme nevideli Ježiša na kríži. Dokonca to poviem takto: Ja nepoznám vás a vy nepoznáte mňa, ale dovolím si povedať, že nikto z nás nebol v plnosti pri kríži, pretože keď sa tam raz dostanete, nikdy nezhrešíte. Pretože na tom kríži je obeť, Baránok, ktorý bol zabitý, jeho tvár znetvorená viac ako ktorákoľvek iná, vyzerala horšie ako kus mäsa. Tak vyzerá hriech. Toto urobil náš hriech Bohu. Tento násilný Boží čin zmierenia a vykúpenia nás postavil do pozície, kde sme videli, čo hriech naozaj je. Čiňte pokánie! A v tom pokání nachádzame zmierenie s Bohom. Ak oddelíte zmierenie od ukrižovaného Mesiáša, stratíte svoju cestu. V Mesiášovi Boh otvoril doširoka brány neba a všetci, ktorí po tom túžia, môžu vojsť.“
Čo je to kríž? Zvykli sme sa dívať na neho ako na Znamenie Spásy. Bozkávať ho, dívať sa na neho s úctou. Ale pozrime sa na neho očami tých, ktorý ešte nepoznali Tajomstvo viery. Pre Rimanov bol kríž takým veľkým zlom a pohanov, že sa medzi slušnými ľuďmi nepatrilo ani len vysloviť jeho meno. Takto to píše Cicero. Pre Židov mal kríž podobný zvuk: „Zlorečený, kto visí na dreve“. Takto to zasa vyjadruje Mojžišov zákon. Ježiš bol ku krížu dovedený zlobou nášho ľudského srdca. On je úplne iný, ako my. Dokonale poslušný Otcovi, poslušný až na smrť. Tichý a pokorný srdcom. Plný milosrdenstva, ale nie slaboch. Svoj život dáva úplne dobrovoľne. V deň pred svojím umučením, vzdáva vďaky Bohu za všetko, i keď vedel, čo ho čaká. Dobrorečí a láme chlieb, svoje Telo dobrovoľne obetuje za nás. Sv. Peter v Skutkoch apoštolských hovorí: „On kade chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých diablom posadlých, lebo Boh bol s ním. No zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho však na tretí deň vzkriesil.“
Kríž je zjavením skazenosti ľudského srdca. Ak sa na kríž pozrieme z právneho alebo morálneho hľadiska, myslím teraz na Ukrižovanie Božieho Syna, musíme povedať, že z hľadiska práva ide o superzločin a z hľadiska morálky o superhriech. Na kríži vrcholí zloba. Vôbec by ma neprekvapilo, keby Veľký piatok bol posledným dňom ľudských dejín. Keby sa v dejinách sveta mala zjaviť Božia spravodlivosť, bol by to asi najvhodnejší okamih. Všetci pristihnutí pri čine. Ale Boh chce v ľudských dejinách zjaviť Milosrdenstvo. Kríž je zjavením Božej bolesti nad človekom a zároveň prenesmiernej Božej dobroty. Boh všetkému dáva iný zmysel.
Situácia, ktorú prežili Židia po Vzkriesení Pána sa veľmi podobá tej, ktorú prežili Jakubovi synovia, keď sa im dal poznať v Egypte Jozef ích brat. Oni mu kedysi spôsobili mnoho zla a predali ho do otroctva a on sa vypracoval až na záchrancu Egypta a celého sveta. Keď pred nimi odhalil svoju skutočnú totožnosť, bratia boli zhrození a čakali spravodliví trest. On im však povedal tieto milé slová: „A teraz sa netrápte a nesužujte, že ste ma predali, lebo Boh ma sem poslal pred vami, aby ste ostali na žive. Len sa nebojte! Veď či som ja na Božom mieste? Vy ste si síce snovali zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom“.
Originál vyznieva ešte zaujímavejšie: „vy ste mysleli na zlo, ale Boh to premyslel na dobro.“ Toto je sila a čistota Božích myšlienok. Boh i tento Najväčší zločin, ktorým je Ukrižovanie Božieho Syna, premyslel na dobro. Na tomto kríži sa zrodila úpenlivá prosba o odpustenie: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia!“ A Otec určite vyslyšal prosbu svojho Syna. A nielen, že môžeme skrze jeho krv dúfať v milosť odpustenia našich hriechov, ale Boh ho aj vzkriesil pre naše ospravedlnenie.
Kristovo Vzkriesenie je radikálnou obnovou všetkých vecí. Boh zotiera nielen náš hriech, ale aj našu vinu. Boh nechce, aby sme k nemu pristupovali s pocitom viny, ak sme svoj hriech vyznali. Boh chce spasiť všetkých ľudí. Na začiatku príhovoru som dosť drastický odhaľoval zlobu a skazenosť ľudského srdca. Ale možno ešte viac som vám pred očami vykreslil Božiu dobrotu. Človek sa stáva dobrým, až keď uverí, že jeho Boh je Nekonečné Dobro.
Na záver slová sv. Františka: „Tomu, ktorý pre nás toľko zlého vytrpel, a toľko dobra nám preukázal a ešte v budúcnosti preukáže, tomu nech každé stvorenie, ktoré je na nebi i na zemi, v mori i podsvetí, vzdáva chválu, česť, slávu i dobrorečenie, pretože On je naša Sila a Statočnosť, jedine On je dobrý, On sám je Najvyšší, On sám je Všemohúci, Podivuhodný, Preslávny a sám Svätý, hodný chvály a Požehnaný na veky vekov. Amen (List všetkým veriacim).