Dnes sa nám sv. Peter apoštol prihovára týmito slovami: „Nech s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom.“ Sv. Peter apoštol vydáva svedectvo s istotou. Jeho svedectvo vychádza z viery, ktorá si je istá svojím presvedčením. Istota viery je dar Ducha Svätého. Pred zostúpením Ducha Svätého na Turice nevidíme u neho ani u ostatných apoštolov takúto vieru. I keď sám Ježiš vyzdvihuje jeho vieru ako najväčšiu, predsa sa ukázala slabá a premenlivá. V jednej chvíli vyznáva: „Ty si Kristus, Syn živého Boha!“, ale o chvíľu: „Pane, to sa ti nesmie stať!“ So svojou vierou a s vierou v seba nasledoval Ježiša až na dvor Veľkňaza, ale tam sa o seba začal báť. Zaprel. Až na Turíce dostal Peter tento dar neochvejnej viery.
Veľmi často zabúdame, že predmetom viery je Božie Slovo a spôsob viery je istota. Istota v tom, že čo povedal Boh je pravda. Ježiš je tou Pravdou. Len takto podané svedectvo má moc otriasť ľudským srdcom. Prečo ešte hovoríme o viere, keď sa jedná o istotu? O viere hovoríme preto, lebo jej predmet je často pre náš rozum nepochopiteľný a to, čomu veríme, zmyslami nevnímame.
Sv. Peter sa prihovára nám všetkým, ktorý sme Krista ukrižovali svojím hriešnym sebectvom. Každý ťažký hriech je pohrdnutím Bohom. Každý ťažký hriech nivočí Ježiša ako náš Život. Ubližuje človeku a skrze človeka i Bohu. Dokiaľ sa človek nezdesí nad tým, čo spôsobil jeho hriech, nieje schopný hriech odvrhnúť.
Sv. Peter ohlasuje s istotou, že toho Ježiša, ktorého sme my ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom. Vieme, že slovo Pán je prekladom Adonaj a to sa užívalo namiesto Božieho mena JHVH. Podobne vyjadruje túto istú pravdu aj sv. Pavol v liste Rimanom 1,1-4: „Pavol, služobník Krista Ježiša povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium, ktoré Boh vopred prisľúbil vo Svätých písmach skrze svojich prorokov o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn, o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“ Táto pravda hovorí o zbožštení človeka. Teológia hovorí, že Ježiš je Pravý Boh a pravý človek. Od chvíle vzkriesenia z mŕtvych je Ježiš aj ako človek zbožštený. Je to tá istá pravda, ktorú zjavuje aj tajomstvo Nanebovstúpenia. Ježiš sedí po pravici Božej. Duch nemôže sedieť ale telo áno.
Boh ho urobil aj Pánom ale aj Mesiášom, lebo On je naozaj riešením ľudských problémov. On aj ako človek dosiahol takú svätosť, že bol ustanovený v moci ako Boží Syn. Naplnil Boží zámer s človekom a tým naplnil oprávnené Božie očakávanie voči človeku a tým zmieril Boh zmieril svet so sebou.
„Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.“ (2 Kor 5,14-21) Toto urobil Boh ako odpoveď na náš hriech.
A naša reakcia by mala byť podobná tej, ktorú opisujú skutky. „Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť, bratia?“ Tak často si dávame pozor, aby sa naše slovo nikoho nedotklo, nikoho nezranilo, avšak existujú zranenia, ktoré vedú k uzdraveniu. Peter pravdu nezahmlieva a ani nezatajuje, zreteľne hovorí: „ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil Pánom a Mesiášom.“ Na jednej strane priamo menuje náš hriech, na druhej strane hovorí o Božom čine. Vražda Bohočloveka na kríži je naozaj najstrašnejší hriech, akého sa človek mohol dopustiť. Na druhej strane Boh všetkému dáva iný zmysel a iné ovocie. „Vy ste ukrižovali..“ to je pravda o nás všetkých, ktorá bolí. To bolí a preniká ľudské srdce. Ježiš zomrel za nás, Ježiš zomrel namiesto mňa. Moje zomieranie by však neprinieslo Spásu. „Ale Boh ho urobil aj Pánom aj Mesiášom.“
Všimnime si, od koho vychádza záujem o Spásu. Tí, ktorí počúvali Petra zvolali: „Čo máme robiť bratia?“ Koľko krát chceme niekoho priviesť ku Spáse. On však nevníma svoju situáciu ako niečo, čo potrebuje zásah zhora. Dokiaľ človek nepochopí, akú zúfalú situáciu v ňom vytvára hriech, dokiaľ on sám nebude kričať: „Pomôžte mi!“ alebo „Čo mám robiť?“, ťažko ho môžeme priviesť ku Spáse. Dokiaľ sa človek nepresvedčí, že každý hriech je ako semeno smrti zasiate v jeho duši, tak je schopný sa pozerať na nás ako na tých, ktorí ho prišla zahubiť.
Boh zjavuje hriech ale zároveň aj východisko. Sv. Peter na ich otázku po Spáse, odpovedá: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ Vždy, keď sa odriekame hriechu, dáva nám Boh svojho Ducha. Niektorí teológovia podozrievajú Pána Ježiša, že sa mýlil, keď hovoril o svojom skorom návrate, čo sa podľa nich nestalo a to ich vedie k tomu, aby popierali Kristovo Božstvo. Avšak zabúdajú, že Ježiš sa naozaj vrátil a stále vracia v Dare Ducha Svätého. Božie Slovo je do ľudského srdca vdychované Duchom Svätým. Najväčší Boží zásah je vyliatie Ducha Svätého, boží zázrak v jednotlivých ľuďoch, zásah priamo do čierneho.
Každý si sám sebe môže položiť otázku: „Aký duch mnou hýbe? Je to Duch Svätý, Boží Duch alebo nejaký nečistý duch, ktorý ustavične protirečí Božiemu Slovu a Boha uráža? Odrieknime sa ducha nečistého a voľme si bytostnú dobrotu Boha. Keď ťa hriech začína bolieť, je to znak prítomnosti Ducha Svätého. Keď sa v tebe objavuje láska k Bohu i človeku, je to znak prítomnosti Ducha Svätého. Keď súhlasíš so Slovom Božím, je to znovu dielo a prejav Ducha Svätého. Keď žiješ vo viere, v nádeji a v láske je to znovu jeho prejav.
Pokánie, to je zmena zmýšľania a postojov. Snaha myslieť ako Ježiš. Učiť sa jeho postojom k životu. Slovo Božie je potrebné prijať s istotou. Duch Svätý prichádza do nás v tej miere, nakoľko sa zjednotíme so Slovom Božím, keď prijímame Ježiša v jeho Tele i v Slove.