Aj my sme skrze Božie Slovo, ktoré sme včera čítali, mali možnosť „vidieť“ zázrak uzdravenia. Dnes máme možnosť pozorovať, čo sa dialo potom. „Uzdravený človek sa pridŕžal Petra a Jána. Preto sa k nim do stĺporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým, zbehlo množstvo užasnutého ľudu.“ Reakcia na Božie skutky je úžas a ľudský záujem, ktorý sa prejavuje aj množstvom ľudí. Ale toto všetko má slúžiť rastu Kristovho tela – Cirkvi.
„Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu.“ Vo svojej reči vysvetľuje ľuďom, čo a ako sa stalo. Zdôrazňuje, že je to Boží skutok, že to neurobili oni sami svojou mocou ani bohabojnosťou. Niekedy si myslíme, že k tomu, aby sa stal zázrak, je potrebné, aby sme boli najprv super ľuďmi. Ale zázrak nemá slúžiť a neslúži na potvrdenie našej bezvadnosti. Lebo tu ide o niečo úplne iné: „Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša.“ Z Božej strany tu ide o potvrdenie a priznanie sa k Ježišovi aj ako k Synovi človeka, v ktorom sa Božie Slovo stalo telom a prebývalo medzi nami.
Zo strany apoštolov sa jedná zasa o vyznanie Ježišovho mena. Meno v ich chápaní predstavovalo nielen skupinu písmen, ale predovšetkým to, čo sa za tým menom skrýva. Teda pojem konkrétnej osoby (život, učenie, charakter, duch…). Možno najlepšie sa k pojmu Meno v našom ponímaní hodí slovo duch. Zázrakom apoštoli spolupracujú na oslávení Ježiša. Boh Otec ho chce osláviť a my svojou vierou a modlitbou môžeme k tomu prispieť, nie preto, že sme dobrí, ale preto že Boh je Dobrý.
„Zapreli ste Svätého a Spravodlivého. Vraha ste si žiadali prepustiť a pôvodcu života ste zabili..“ Toto sa deje v každom ľudskom hriechu. Je to zaprenie Ježiša. Pán Ježiš hovorí, že ak chceme ísť za ním, máme zaprieť samých seba, vziať svoj kríž a nasledovať ho. Seba zaprenie, ktoré sa páči Bohu spočíva v tom, že nerealizujeme svoje sebectvo, ale žijeme Božie Slovo. Hriech je hrozný, lebo zabíja „Pôvodcu života.“ Je to ako pracovať na odpílení konára, na ktorom sedíme. Hriech likviduje náš vlastný život.
„No Boh ho vzkriesil z mŕtvych; my sme toho svedkami. A jeho Meno pre vieru v toto Meno upevnilo tohoto človeka, ktorého vidíte a poznáte; teda viera, ktorá pochádza od neho, dala mu úplné zdravie pred očami vás všetkých.“ Je zaujímavé, že tento človek bol už dospelým mužom a denne žobral pri bráne chrámu, ktorá sa volala Krásna a predsa sa počas svojho života nestretol s Kristom. Možno si to aj vyčítal a možno po jeho smrti už prestal dúfať, že sa s Kristom ešte bude môcť osobne stretnúť. Ale toto všetko sa stalo preto, aby sa na ňom zjavila sláva Vzkrieseného.
„Viera, ktorá pochádza od neho, dala mu úplné zdravie pred očami vás všetkých.“ V liste Hebrejom (10,19-24) čítame: „A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, a keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom.“ Vzkriesený Pán všetko obnovuje. To sa týka aj Božských čností, ktoré iným spôsobom prežívali ľudia SZ éry. Ježiš nám dáva plnosť viery, pretože nám srdce očisťuje od zlého svedomia. Práve táto viera dáva úplne zdravie chorému človekovi.
Ježiš spôsobuje aj obnovu nádeje: Sv. Peter píše: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej.“ Živá nádej to je niečo dynamické, čo vedie až k blaženosti. V každej liturgii vyznávame: „Očakávam splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Pána Ježiša Krista.“ A z obnovenej Viery a Nádeje vyrastá nová Láska. Láska to je už poznanie Božieho bytia.
„A teraz, bratia, viem, že ste to z nevedomosti urobili, vy aj vaši predstavení. Boh však takto splnil, čo vopred oznámil ústami všetkých svojich prorokov, že totiž jeho Kristus musí trpieť.“ Naša nevedomosť nás ospravedlňuje, ale viera v Krista nás robí Spravodlivými v Božích očiach.
„Kajajte sa teda a obráťte sa a vaše hriechy budú zotreté, aby tak prišiel čas osvieženia od Pána a aby vám poslal Ježiša, ako predurčeného Krista, ktorého má prijať nebo dovtedy, kým sa všetko neobnoví, ako dávno predpovedal Boh ústami svojich svätých Prorokov.“ Medzi nami a naším najpodstatnejším vnútrom, naším svedomím, často vládne dusná atmosféra. Boh nechce, aby sme žili v dusnej atmosfére, vo vedomí viny. Boh skrze Krista chce úplne zotrieť naše hriechy a spôsobiť čas osvieženia od Pána. Naša duša bytostne potrebuje toto osvieženie od Pána. Pohodu medzi nami a Bohom prítomným v našom svedomí. Boh predovšetkým nám vzkriesil a poslal svojho Služobníka Ježiša, aby nás požehnal a všetkých odvráti od našich neprávostí.“