V dnešnom čítaní zo Skutkov apoštolských dáva apoštol Peter Ježišovi zvláštny titul. Doslova ho nazýva: „Pôvodca života“ (Sk 3,15). Vieme, že sám Ježiš v Jánovom evanjeliu hovorí o sebe: „Ja som cesta, pravda i život!“ (Jn 14,6) alebo „Ja som vzkriesenie a život!“ (Jn 11,26) Keď počujeme tieto Ježišove výroky musíme konštatovať rovnako ako sluhovia, ktorí ho v chráme mali zatknúť, ale vrátili sa zasiahnutí jeho slovom: „Nikdy tak človek nehovoril!“ (Jn 7,46) I keď sa Boh stal človekom, neprestal byť sám sebou. I keď sa na Ježiša dívame ako na človeka, predsa si musíme v každej chvíli uvedomovať tajomstvo jeho osobnosti. On je Nepochopiteľný Boh. Dnes chceme uvažovať nad týmto označením: „Ježiš = Pôvodca života“.
Moderná veda skúma život. Existujú rôzne teórie odkiaľ prišiel život na našu zem, ale ani jedna nevie uspokojivo vysvetliť pôvod života. Najmodernejšie vedecké výskumy ukazujú, že sa tu už nejedná len o problém veľmi zložitej biochémie, lebo ani zložité zlúčeniny, ktoré nachádzame vo svojom tele, sa nikdy vo voľnej prírode samostatne netvoria. Ako náhle vedci začali dekódovať molekulu ľudskej DNA, objavili niečo úplne neočakávaného, dokonalý programovací „jazyk“, ktorým sú napísané asi 3 miliardy génových slov. Jedným z najneočakávanejších objavov 20 st. je, že v DNA sú skutočne uložené informácie, detailné inštrukcie pre tvorbu bielkovín tela – vo forme štvorznakového kódu.
Aby sme mohli hovoriť o jazyku, musí to byť systém obsahujúci nasledujúce prvky: abecedu, čiže kódovací systém, presný pravopis, vetnú skladbu zaručujúcu správne usporiadanie slov, sémantický zmysel a úmysel či zámer. Vedci zistili, že genetický kód spĺňa všetky uvedené kľúčové podmienky. Kódovacie oblasti DNA vykazujú presne rovnaké dôležité vlastnosti ako počítačový kód, či programovací jazyk.
Všetky známe kódy, ktoré možno považovať za jazyky, sú ľudského pôvodu. Vieme, že aj pes šteká, keď si všimne nebezpečenstvo, včela tancuje aby upozornila ostatné na nový zdroj potravín a veľryba vydáva zvuky, aby som menoval aspoň niektoré ukážky ďalších druhov komunikácie, ale žiadna z nich nemá skladbu jazyka. Všetky tieto prejavy možno považovať za nízko – úrovňové komunikačné signály. Jediným druhom komunikácie, ktorú môžeme považovať za vysoko – úrovňovú, sú ľudské jazyky a človekom zostavené umelé jazyky ako napríklad počítačové, morzeovka.
Dnes k ním musíme zaradiť i genetický kód, ktorý ale nevytvoril človek a predsa obsahuje rysy úžasne inteligentnej reči. Žiadny iný komunikačný systém obsahujúci základné charakteristické rysy jazyka dosiaľ nebol objavený. Zakladateľ Microsoftu Bill Gates to komentoval takto: „DNA je ako programový software, len omnoho komplexnejší než čokoľvek, čo človek vôbec kedy vymyslel.“ Dokážete si vôbec predstaviť, že sa niečo omnoho zložitejšieho, než najkomplexnejšie programy bežiace na super PC, mohlo „vymyslieť náhodou“ v rámci evolúcie; bez ohľadu na to, koľko času, zmien a prirodzených výberov vezmeme do úvahy?
Údaje v jadre života nie sú zmätené, to nie je jednoduchý rad ako napríklad u kryštálu, ale ide o súbor špecifických informácii, ktoré môžu plniť ohromujúcu úlohu – budovať biologické stroje ďaleko predčiace všetky technologické schopnosti človeka. V genetickom kóde teda máme úžasne komplexnú príručku, grandiózne navrhnutú omnoho inteligentnejším zdrojom, než je ľudská bytosť. Šesť stôp DNA zvinutej vo vnútri každej zo sto biliónov našich telesných buniek obsahuje štvor-písmenkovú chemickú abecedu, ktorou je napísaný precízny montážny návod pre všetky proteíny, z ktorých sa skladá naše telo. K objasneniu, ako sa táto informácia mohla prirodzeným spôsobom dostať do biologickej hmoty, sa dosiaľ žiadna hypotéza ani nepriblížila. Človeka sa neutvára zvonku ako to hlása evolučná teória, ale človek to je vnútorný program, ktorý sa dokonca v prípade poruchy dokáže opraviť.
Kedysi sa predpokladalo, že základ života je mimoriadne prostý. Toto očakávanie bolo úplne zdrvené. Videnie, pohyb a ďalšie biologické funkcie sa ukázali byť nemenej dômyselné, než televízne kamery a automobily. Koľko práce to stojí programátorov, keď majú naprogramovať robota tak, aby kráčal a my sme toho schopní. Veda urobila enormný pokrok v pochopení funkcií chémie života, ale elegancia a komplexnosť biologických systémov na molekulárnej úrovni odrazili všetky pokusy o vysvetlenie ich pôvodu. Materiál DNA zreteľne ukazuje, že na prepojení všetkých jeho mimoriadne rôznorodých elementov sa musela podieľať inteligencia a to nesmierna Inteligencia.
Je to tak báječné, že z toho ide posvätná hrôza. Hľadáme vysvetlenie? Potrebujeme dôkazy? Ježiš je Život, On je Pôvodca života. My všetci žijeme, a radi žijeme, zvlášť keď všetko v našom tele funguje ako sa patrí. Užívame si život, ale nie sme pôvodcovia života. Veď ani poriadne nevieme ako funguje naše telo, to telo, v ktorom existujeme. Ježiš je Život a nielen život. On nielen človeka na počiatku stvoril a jeho program funguje už niekoľko tisíc rokov, ale vzkriesením Lazára i svojím vlastným zmŕtvychvstaním dokázal, že vie život nielen raz dať, ale aj opraviť a rekonštruovať i to čo bolo mŕtve i to, čo zahynulo i to, čo je choré a nevládne, to dokazujú všetky zázraky opísané v evanjeliu. Ježiš je Život a tak ho vzývajme ako svoj život. Modlime sa k nemu ako k svojmu Životu. Volajte k nemu, lebo tu ide o život, o náš večný život. O nás všetkých platí, že každým svojím hriechom zabíjame pôvodcu života.
Sv. František nás vyzýva: „Tomu, ktorý pre nás toľko zlého vytrpel, a toľko dobra nám preukázal a ešte v budúcnosti preukáže, tomu nech každé stvorenie, ktoré je na nebi i na zemi, v mori i podsvetí, vzdáva chválu, česť, slávu i dobrorečenie, pretože On je naša Sila a Statočnosť, jedine On je dobrý, On sám je Najvyšší, On sám je Všemohúci, Podivuhodný, Preslávny a sám Svätý, hodný chvály a Požehnaný na veky vekov. Amen“ (List všetkým veriacim).