Keď budeme v týchto dňoch počúvať správy o Zmŕtvychvstalom v rôznych evanjeliách, nevyhneme sa akémusi zvláštnemu dojmu určitého zmätku pri počúvaní informácii o stretnutí sa so Vzkrieseným Pánom. Jednotliví evanjelisti akoby aspoň čiastočne odlišne hovorili o udalosti vzkriesenia. Keď človek číta povrchne evanjeliové správy, môže sa mu zdať, že tento zmätok je prekážkou hodnovernosti a pravdivosti. Skúsme si ich porovnať!
Evanjelista Matúš hovorí o Márii Magdaléne a inej Márii, spomína zemetrasenie, videnie zostupujúceho anjela, strážcov, ktorí strnuli strachom, ženám sa pri behu od hrobu zjavuje Ježiš a spomína tiež ako jediný podplatenie stráže.
U evanjelistu Marka vystupujú tri ženy: Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome, ktoré prichádzajú ku hrobu, ale kameň je už odvalený. Anjela, v podobe mladíka, nachádzajú sedieť v hrobe. Vyšli a utekali od hrobu a nepovedali nikomu nič, lebo sa báli. Marek sa v ďalšom pokračovaní opravuje a hovorí, že sa prvý deň v týždni zjavil najprv Márii Magdaléne, ona išla a zvestovala to ostatným ale oni jej neverili. Potom sa zjavil dvom z učeníkov na ceste, aj oni to zvestovali, ale ani im neuverili.
Lukáš zhodne s Markom tvrdí, že prvými svedkami vzkriesenia boli ženy, ktoré boli prítomne pri pochovávaní Pána Ježiša, a ktoré po zachovaní sobotného odpočinku prišli v prvý deň v týždni pomazať Pána. „Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. …vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom“. Apoštoli im neverili. Peter utekal k hrobu. Opisuje podrobne príbeh emauzských učeníkov. V tom istom čase sa musel Ježiš zjaviť apoštolovi Petrovi.
Ján svoju pozornosť sústreďuje na Máriu Magdalénu, ktorá najprv videla len prázdny hrob a prišla to oznámiť apoštolovi Petrovi a Jánovi. Oni utekali k hrobu a presvedčili sa o tom, že je to pravda. Potom sa učeníci vrátili domov. Mária, zrejme Magdaléna ostala vonku pri hrobe a plakala. Nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov. Po rozhovore s anjelmi sa jej zjavil Ježiš v podobe záhradníka. Ona to zvestovala ostatným apoštolom. Potom opisuje zjavenie ostatným apoštolom okrem Tomáša, ešte v ten istý deň večer.
Nebudem ďalej porovnávať. Toto porovnávanie si môže každý urobiť na domácu úlohu. Pri tomto porovnávaní nás môže napadnúť aj iná myšlienka: Keby evanjelisti chceli klamať, určite by si dali pozor na to, aby vypovedali úplne zhodne. Avšak tieto texty nepôsobia dojmom literárnej uhladenosti a prepracovanosti. Pôsobia skôr dojmom, ako keď viacerí chcú naraz vyrozprávať niečo, čo sa pred nimi odohralo v čase a v priestore. Každý z nich sa stretá s čiastočne odlišným okruhom svedkov. Jeden vie toho viac ako druhý. Sú tu určité výpady informácie, čo je v živote bežné. Nie všetci sa všetko dozvedia. Nie všetci sú vždy pri tom. Niekto je očitý svedok, niekto počul udalosť vyprávanú od iného.
Ináč, keby sme tieto texty podrobili prísnej logickej analýze napr. pomocou PC, zistili by sme, že si vôbec nemusia protirečiť. Lebo spomenúť jedného ešte neznamená tvrdiť, že tam nemohli byť viacerí. Iné by bolo tvrdiť, že tam sedel iba jeden anjel, alebo keby sa tvrdilo, že iba Mária Magdaléna bola pri hrobe. Keby evanjelium vznikalo ako falzifikát v kruhu vzdelaných literátov, nikdy by nevykazovalo takú rôznosť podaní. Ale práve táto rôznosť svedčí o tom, že v evanjeliách je písomne zachytený živý dej, ktorý sa odohral v čase a v priestore našej pozemskej reality. I v našom živote sa veľmi často vyskytuje problém informovanosti. Niekto je očitým svedkom, iní počuje o udalosti až z druhej ruky.
Aj dnešné evanjelium nám poukazuje na tento problém. „Ženy so strachom a s veľkou radosťou vybehli z hrobu a bežali to oznámiť’ jeho učeníkom.“ Stretajú sa s Pánom. On im adresuje slová: „Nebojte sa!“ Strach nie je dobrým spoločníkom a zo strachu človek urobí veľa chýb. Tým, ktorí odovzdali svoj život Kristovi natrvalo a nielen na krátku dobu Veľkonočných sviatkov, patrí Kristova výzva k odvahe. Ak ste prijali Krista ako svojho Pána a Spasiteľa, ak ste ho prijali ako svoj Život, Pravdu a Cestu, prešli ste už zo smrti do života a nehrozí Vám Boží súd. I pre Vás platí: „Nebojte sa!“
Pán Ježiš posiela ženy so slovami: „Choďte a oznámte“. Veľa zla pochádza z nevedomosti. Božie Slovo sa má šíriť hlásaním. Kto hlása Božie Slovo, má účasť’ na plodnosti Boha. Boh Otec ustavične plodí svojho Syna, svoje Slovo. A každý hlásateľ Božieho Slova má účasť na tejto nesmiernej plodnosti a radosti Boha, keď to isté Slovo zasieva do ľudských duší.
„Keď ženy odišli, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom mnoho peňazí so slovami: Budete hovoriť: „V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni nám ho ukradli. A keby sa to dostalo do uší vladára, my ho uchlácholíme a postaráme sa o vašu bezpečnosť“. Toto je druhá cesta informácie o vzkriesení. Ale táto informácia je už pokrivená ľudskými ohľadmi, lebo farizeji „ľudskú slávu milovali väčšmi ako Božiu“. Tu sa už nejedná o pravdu, ale o zachovanie dobrého imidžu pred ľuďmi. Táto druhá informácia je pokrivená aj láskou k peniazom. Sv. Pavol v 1 Tim 6,9-10 tvrdí: „Kto chce byt’ bohatý upadá do osídiel pokušenia a do mnohých nerozumných a škodlivých túžieb, ktoré strhujú ľudí do skazy a záhuby. Koreňom všetkého toho zla je láska k peniazom. Z túžby po nich niektorí ľudia zblúdili z cesty viery a spôsobili si mnoho trápenia.“ Aj strážcovia hrobu zobrali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A tieto reči sú rozšírené medzi židmi až podnes.
Možno si neuvedomujeme, že každé slovo sa šíri ako kruhy okolo kameňa, ktorý sme hodili do vody. Vyslovená lož, môže pretrvať toho, kto ju vyslovil. A pre jednu lož alebo pre zamlčanie Pravdy mnoho duší nemusí k nej dospieť. Veľkú zodpovednosť majú všetci vychovávatelia, kňazi, pedagogickí pracovníci, novinári, pracovníci v rozhlase a v televízii, umelci. Ich omyl často poznačí celé generácie. Ak nebudeme vydávať svedectvo o Zmŕtvychvstalom mnohí nedospejú k Pravde. Nech je nám vzorom prvotná cirkev. Sv. Peter môže konštatovať. „Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami.“
Najobľúbenejší svätec ruského národa, ktorí je uznaní za svätého aj zo strany katolíckej cirkvi, Sv. Serafin Sarovský, strávil celú desiatku rokov v lese v mlčaní. Neprehovoril ani na svojho rehoľného spolubrata, ktorý mu ráz za čas nosieval potravu. Nakoniec na Boží pokyn a po vnútornej premene svojej bytosti svoje mlčanie ukončil. A začali k nemu prichádzať mnohí ľudia. Čím ďalej početnejším návštevníkom vychádzal v ústrety so slovami: „Potešenie moje, Kristus vstal zmŕtvych!”