Pri čítaní evanjeliových správ o zmŕtvychvstaní Pána, sa nevyhneme dojmu zmätku v podaní rôznych stretnutí s Ním. Každý evanjelista akoby trošku odlišným spôsobom hovorí o udalosti vzkriesenia. Keď človek číta povrchne evanjeliové správy, môže sa mu zdať’, že tento zmätok je prekážkou hodnovernosti udalostí. Ale môžeme sa aj takto na to pozrieť: Keby evanjelisti chceli klamať’, určite by si dali pozor na to, aby vypovedali úplne rovnako. Avšak tieto texty nepôsobia dojmom literárnej uhladenosti a prepracovanosti. Pôsobia skôr dojmom, ako keď sa snažia viacerí ľudia naraz zaznamenať’ niečo, čo sa pred nimi odohráva v čase a v priestore. Každý z nich sa stretá s trochu odlišným okruhom svedkov. Jeden vie toho viac ako druhý. Sú tu určité výpady informácie, čo je bežné aj v našom živote. Nie všetci všetko vedia. Nie všetci sú vždy pri tom. Niekto je očitý svedok, niekto počul udalosť’ vyprávanú od iného. Keby evanjelium vznikalo ako falzifikát v kruhu vzdelaných literátov, nikdy by nevykazovalo takú rôznosť’ podaní. Ale práve táto rôznosť’ svedčí o tom, že v evanjeliách je písomnou formou zachytený kus života, ktorý sa odohral v čase a v priestore našej pozemskej reality.
I v našom živote sa veľmi často vyskytuje problém informovanosti. Niekto je očitým svedkom, iní počuje o udalosti až z druhej ruky. Aj dnešné evanjelium nám poukazuje na tento problém. „Ženy so strachom a s veľkou radosťou vybehli z hrobu a bežali to oznámiť’ jeho učeníkom.“ Stretajú sa s Pánom. Ježiš im adresuje slová: „Nebojte sa!“ Strach nie je dobrým spoločníkom a zo strachu človek urobí veľa zlých vecí. Tým, ktorí odovzdali svoj život Kristovi natrvalo a nielen na krátku dobu Veľkonočných sviatkov, patrí Kristova výzva k odvahe. Ak ste prijali Krista ako svojho Pána a Spasiteľa, ak ste ho prijali ako svoj Život, Pravdu a Cestu, prešli ste už zo smrti do života a nehrozí vám Boží súd. I pre vás platí: „Nebojte sa!“
Pán Ježiš posiela ženy so slovami: „Choďte a oznámte“. Veľa zla pochádza z nevedomosti. Božie Slovo sa šíri hlásaním. Kto hlása Božie Slovo má účasť’ na plodnosti Boha. Boh Otec ustavične plodí svojho Syna, svoje Slovo. A každý hlásateľ Božieho Slova má účasť na tejto nesmiernej plodnosti a radosti Boha.
„Keď ženy odišli, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom mnoho peňazí so slovami: Budete hovoriť: „V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni nám ho ukradli. A keby sa to dostalo do uší vladára, my ho uchlácholíme a postaráme sa o vašu bezpečnosť“. Toto je druhá cesta informácie o vzkriesení. Táto informácia je pokrivená ľudskými ohľadmi, lebo ľudskú slávu milovali väčšmi ako Božiu. Tu sa už nejedná o pravdu, ale o zachovanie dobrého imidžu pred ľuďmi. Táto druhá informácia bola pokrivená aj láskou k peniazom. Sv. Pavol v 1 Tim 6,9-10 tvrdí: „Kto chce byt’ bohatý upadá do osídiel pokušenia a do mnohých nerozumných a škodlivých túžob, ktoré strhujú ľudí do skazy a záhuby. Koreňom všetkého toho zla je láska k peniazom. Z túžby po nich niektorí ľudia zblúdili z cesty viery a spôsobili si mnoho trápenia.“ Aj strážcovia hrobu zobrali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A tieto reči sú rozšírené medzi židmi až podnes.
Možno si neuvedomujeme, že každé slovo sa šíri ako kruhy okolo kameňa, ktorý sme hodili do vody. Vyslovená lož, môže pretrvať toho, kto ju vyslovil. A pre jednu lož alebo pre zamlčanie Pravdy mnoho duší nemusí k nej dospieť. Veľkú zodpovednosť majú všetci vychovávatelia, kňazi, pedagogickí pracovníci, novinári, pracovníci v rozhlase a v televízii, umelci. Ich omyl často poznačí celé generácie. Ak nebudeme vydávať svedectvo o Zmŕtvychvstalom, mnohí nedospejú k Pravde. Nech je nám vzorom prvotná cirkev. Sv. Peter môže konštatovať. „Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami.“
Na záver ešte niekoľko myšlienok, ktoré sú venované problémom informácie a problému pravdy. Pravdovravnosť nie je absolútnou povinnosťou. Láska má prednosť. V konkrétnych situáciách treba zvažovať, či je vhodné a či nie odhaliť pravdu tomu, kto sa na ňu pýta. Dobro a bezpečnosť druhého, rešpektovanie súkromného života, obecné blaho sú dostatočné dôvody, aby sa zamlčalo to, čo nemá byť známe, alebo aby sa použilo šetrného spôsobu reči. Povinnosť vyvarovať sa pohoršenia často vyžaduje prísnu diskrétnosť. Nikto nieje povinný vyjaviť pravdu tomu, kto nemá právo ju poznať.
Služobné tajomstvo, ktorým sú viazaní napríklad politici, vojaci, lekári, právnici alebo dôverné informácie, učinené pod pečaťou tajomstva, majú byť uchovávané, okrem výnimočných prípadov, v ktorých by dodržanie tajomstva malo tomu, kto ho zveruje, komu bolo zverené alebo tretím osobám spôsobiť veľmi ťažké škody, ktorým možno zabrániť len rozšírením pravdy. Súkromné informácie, škodlivé druhým, nemajú byť rozširované bez závažného a primeraného dôvodu, i keď neboli zverené pod pečaťou tajomstva.
Každý má dodržiavať spravodlivú zdržanlivosť ohľadom súkromného života iných osôb. Zodpovední pracovníci v médiách majú dodržiavať správnu rovnováhu medzi požiadavkami obecného blaha a rešpektovania práv jednotlivcov. Zverejňovanie informácii zo súkromného života osôb angažovaných v politickej alebo verejnej činnosti je nutné odsúdiť potiaľ, pokiaľ porušuje súkromie a slobodu týchto osôb.
Zodpovední predstavitelia tlače majú pri šírení informácii práve z titulu svojho povolania povinnosť slúžiť pravde a neporušovať lásku. S rovnakým úsilím nech sa snažia o to, aby rešpektovali povahu faktov a medze kritického posudzovania osôb. Musia sa chrániť toho, aby neupadli do utrhačnosti.
A predsa existuje pravdovravnosť, ktorá nás viaže vo svedomí. Táto pravdovravnosť spočíva v tom, že ohlasujeme a a vydávame svedectvo o Ježišovi, ktorý je Cesta, ale aj Pravda a Život.