„Kým Peter a Ján po uzdravení chromého hovorili k ľudu, prišli k ním kňazi, veliteľ chrámu a Saduceji a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú, že v Ježišovi je zmŕtvychvstanie.“ Z biblickej archeológie vieme, že práve Saduceji neverili vo vzkriesenie z mŕtvych. Práve oni vytýkali apoštolom dve veci: to že učia ľud a ohlasujú, že v Ježišovi je zmŕtvychvstanie. Kresťanstvo to nie je len nová náuka, ale nové bytie. Mohli by sme ho charakterizovať ako „bytie v Ježišovi“. Nejde len o vieru, ale ide o nové bytie. Tú istú pravdu nám vykladá sám Ježiš, keď seba samého prirovnáva k viniču: „Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,5-6) A v Ježišovi je zmŕtvychvstanie. Akým spôsobom sa môžem až takto stotožniť s Ježišom. Stručne by sme mohli povedať skrze Slovo a Sviatosť. Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.“ (Jn 6,53-56)
Vieme, čo nasledovalo po svedectve apoštolov, zajatie a výsluch: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“ Vtedy Peter, naplnený Duchom Svätým, prehovoril: „Vodcovia ľudu a starší! Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi – ako sa totiž uzdravil“ Je to zvláštne vyšetrovanie. Vyšetrovanie kvôli dobrému skutku. Svet vyšetruje zločiny, lebo tie sú dôkazom zločinnosti človeka. Dobrý skutok a zvlášť keď je takého rázu ako uzdravenie od narodenia ochrnutého človeka ukazuje na Boha.
„Vedzte všetci a celý izraelský národ: V Mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych, v jeho Mene stojí tento človek pred vami zdravý!“ Ťažko sa počúva takto vyjadrená pravda: „Vy ste ukrižovali ale Boh ho vzkriesil.“ „On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, odhodili, no on sa stal kameňom uholným.“ Stál sa svorníkom, ktorý drží celú stavbu po kope. Ježiša zo stavby duchovného chrámu, nemôžeme vyhodiť, lebo spolu s ním chrám stojí i padá. „V nikom inom niet spásy. Lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mohli byť spasení.“ Neexistuje žiadne iné meno, v ktorom by sme mohli nájsť Spásu. Nehľadajme inde, ale hľadajme hlbšie. Toto posolstvo dlhujeme celému svetu.
Sv. Bernardín Sienský vyslovil o mene Ježiš tieto myšlienky:
„Ježiš – je to presväté meno, po ktorom naši dávni otcovia tak veľmi túžili, v úzkostiach a súžení často ho vyslovovali, v slzách po ňom vzdychali, žiadali si ho a túžobne očakávali. A keď nadišiel čas milosti, milosrdne sa im ho dostalo. S týmto menom nech sa , prosím, nespája predstava dajakej chtivosti po vláde alebo pomste, lež nech nám z neba znie iba spravodlivosť. Vyslov to meno, ktoré nám bude hovoriť o milosrdenstve; meno Ježiš nech sa nesie k naším ušiam, lebo len vtedy nám tvoj hlas bude znieť sladko a tvoja tvár pôvabne zažiari. Skrátka, meno Ježiš je pevným základom viery, ktoré utvára Božích synov.
Viera katolíckeho náboženstva totiž spočíva na poznaní Ježiša Krista a jeho svetla. On je svetlo pre dušu, je bránou do života a zárukou života vo večnej blaženosti. Túto vieru ak niekto ešte nenašiel, alebo ju od seba odhodil, ten sa podobá človeku, čo kráča v tmavej noci bez svetla, alebo so zavretými očami sa ozlomkrky rúti cez nebezpečné prekážky. A môže sa vystatovať hocakými schopnosťami svojho umu, predsa len kráča za slepým vodcom, ak sa pri poznávaní nebeských tajomstiev chce opierať iba o svoj ľudský rozum.