Liturgia dnešného dňa obracia našu pozornosť k počiatkom Stvorenia sveta. Boh prehlasuje o svojom diele, že je dobre. Keď ale chceme správne pochopiť našu dnešnú situáciu, musíme sa pozrieť na pád prvého človeka. Práve toto čítanie nie je vo vybratých lekciách. Pôvodný Boží zámer s človekom je, aby sa stal Božím obrazom. Človek je určený k tomu, aby sa skrze jeho bytosť celému Stvoreniu zjavil Neviditeľný a Nepochopiteľný Boh, ktorý je Láska. Možno človek nepochopil a búril sa proti tomu, aby slúžil ako obraz. Ale povedzte, čo môže byť vznešenejšie, ako toto poslanie. Byť plátnom pre Zjavenie Boha, ktorý je Láska. Človek mal naplniť tento Boží zámer poslušnosťou Božiemu Slovu. Možno bol pokúšaný diablom tak, ako v našich časoch hlása jedna reklama: „Buď sám sebou!“ Lenže človek sa stáva sám sebou až vtedy, keď je Zjavením Boha, Bohočlovekom.
Keď človek zhrešil, pretože neuveril Bohu, bolo mu ukázané, čím je bez Boha: „Prach si a na prach sa obrátiš.“ Bez Boha neexistuje žiadna ľudská veľkosť, o ktorej ľudom fantazíroval diabol: „Budete ako Boh!“. Boh chce to isté, presne to iste, pretože aj Ježiš nám zanecháva príkaz: „Buďte dokonali ako je váš Nebeský Otec!“ Toto sa však dá dokázať jedine poslušnosťou Božiemu Slovu a nie vzburou. Sv. Maxim vyznavač učí, že určením človeka stvoreného do stavu svätosti bolo, aby bol úplne „zbožštený“ skrze Boha v Sláve. Diabolským zvodom „chcel byt ako Boh ale bez Boha, pred Bohom a nie podľa Boha“.
Keď prvý človek zhrešil, bola mu zahataná cesta k stromu Života, aby sa v tomto svojom úbohom stave, nechcel stať večnou normou pre seba i pre svet okolo neho. Nič nie je horšie, ako keď sa zvrhlý človek posadí na miesto Božie a nárokuje si, aby ho všetci uctievali ako Boha. A tak prišla na svet smrť i hriech, s ktorými si človek absolútne nevie rady. Kniha múdrosti hovorí: „Boh smrť neučinil, nemá záľubu v smrti živých, ale závisťou diabla prišla na svet smrť, okúsia ju všetci, ktorí mu slúžia. Naozaj nič tak nestojí proti láske, ako smrť. Láska a smrť sa akosi nezlučujú. Skutočná láska trpí odlúčením. Boh a smrť nemajú nič spoločné. Smrť je opakom Božieho plánu. Smrť je výsledkom opačnej cesty, cesty preč od Boha. Boh je Život.
Keď človek zhrešil udiali sa s ním podivné veci. Rozum sa mu zatemnil, vôľa sa naklonila k zlému, otvorili sa mu oči, čím sa chce vyjadriť jeho prebudená žiadostivosť. A môžeme ešte dodať, dostal sa pod moc zlého ducha. V takom to zúboženom stave nachádza Ježíš pri svojom príchode ľudstvo. Toto je náš stav. Absolútna neschopnosť, človek zlomený, postihnutý hriechom. Človek sa preto dostal pod moc zlého, lebo mu uveril. Takto môžeme opísať situáciu človeka po hriechu.
Včera sme však z kríža počuli dôrazné prehlásenie: „Dokonané je!“ Od chvíle Spasiteľovej smrti je spása skutočnosťou. Z Božej strany je spása človeka pripravená. Čo si musí človek uvedomiť, aby spásu prijal. Musí si napríklad uvedomiť, že Spása nie je dôsledkom nášho dobrého života, ale že práve tento takzvaný dobrý ľudsky život potrebuje spásu. Čo je vlastne spása? Spása je návrat Boha do ľudskej bytosti. Aby človek znovu mohol uskutočňovať pôvodný Boží plán: „Stávať sa obrazom Božím!“ K tomu, aby Boh mohol znovu preniknúť do ľudskej bytosti je potrebné mať účasť na tajomstvách Kristovho života, ktoré sú obsiahnuté vo Sviatostiach Cirkvi.
Boh chce zachrániť človeka, telesne duchovnú bytosť. Keby sme boli čistí duchovia, stačila by k našej spáse čistá viera, čistá odovzdanosť. Odovzdanosť je jednou z najdôležitejších čnosti, skrze ktorú sa môže uskutočňovať spása človeka. Odovzdanosť nám najlepšie priblíži postoj pacienta k lekárovi. Keď lekár oznámi pacientovi zlú správu o jeho chorobe, nikdy mu nepovie: „Tu máte skalpel a operujte sa“, ale sa ponúkne: „Ak dovolíte, budem vás operovať!“ Lekár čaká na tvoj súhlas. Ale ani Boh ťa nespasí bez tvojho súhlasu a akoby proti tvojej vôli. Ty musíš súhlasiť s Bohom.
Všimnite si ako Panna Maria prijíma Spásu. Na úžasné Božie Slovo: „Budeš matkou Najvyššieho, nehovorí ani áno: „Ja to urobím”, ale nehovorí ani nie: „To sa nedá!“ Maria nechápe toto slovo ako príkaz, ale ako ponuku Boha, Lekára, Spasiteľa. A hovorí: „Nech sa mi stane, podľa Tvojho Slova!“ Takto v nej Boh môže konať svoje dielo a Ona sama nám svedčí o veľkých veciach, ktoré jej urobil Pán!“ Toto je viera, na ktorú čaká Boh. Viera v hebrejčine znamená: „dať sa viesť“. Odovzdať sa!
Treba však celého človeka zachrániť. Preto prichádza Kristus, Božie Slovo a berie na seba ľudskú prirodzenosť a prichádza ako jediný zdravý medzi chorých. A vo svojom zdravom ľudskom tele premohol smrť i hriech. Ježíš na kríži víťazí nad smrťou i hriechom. Hriech i Satana premohol tým, že ani v najťažších okolnostiach nezradil Boha, Lásku, ani na chvíľu neprestal byť Božím Obrazom, Božím Zjavením. A smrť premohol tým, že nikdy nezhrešil. Smrť má moc nad človekom, len od jeho pádu do hriechu. Božie Slovo prehlasuje, že Spravodlivosť je Nesmrteľná.
Počuješ? V tomto tele bol prekonaný hriech i smrť. Keby si ochorel na tu najťažšiu chorobu, ktorej sa súčasný človek pravom obava, na AIDS, nebolo by to nič príjemne, ale keby si tuto chorobu v sebe premohol, prišli by za tebou lekári a prosili by ťa. „Dajte trochu vašej krvi! Človeče, veď vy ani neviete, akú máte cennú krv, veď z nej môžeme vyrobiť protilátky a pomôcť ľuďom postihnutým touto strašnou chorobu.“ Chápete? Podobne koná Boh skrze Ježiša. Naše telo potrebuje jeho Telo a naša Krv potrebuje jeho krv, aby sme mohli víťaziť nad hriechom.
V každej svätej omši počujeme: „Toto je krv novej zmluvy..” Čo je to zmluva? Zmluva, to je spojenectvo, dohoda. Ježíš ako človek je tak intímne spojený s druhou Božskou Osobou, že jeho telo sa stáva Božím. Ale Boh chce byt s každým človekom takto dôverne spojený. Sila človeka je v Bohu. To nám dokazuje Ježiš. On je Najslávnejší a Najsvätejší človek v dejinách ľudstva, pretože je podstatne spojený s Bohom. Dôkazom správnej cesty Ježiša je jeho Slávne vzkriesenie. Ježiš nás vyviedol spod vlády hriechu a smrti a nám všetkým ukazuje, že v zásade je možné, takto víťazne prejsť zápasom s týmto svetom a diablom. Avšak tato sila je z Boha a nie z človeka. V Kristovi prijímame Pravého Boha, ale aj pravého človeka. Celý problém spásy človeka je v tom: „Ako prijať Ježiša do seba?“
Ako to robí Panna Maria: „Nech sa mi stane podľa Tvojho Slova!“ Od nás sa vyžaduje dobre poznať a stále hlbšie prenikať do Božieho Slova a k tomuto Slovu obracať stále svoj rozum i vôľu, aby namiesto mojej chytrosti vládlo Božie Slovo, aby sa moja vôľa priklonila k vôli Božej, aby som dovolil Bohu v sebe a skrze seba pôsobiť. Svoju odovzdanosť najlepšie vyjadrime obnovou krstu. Krst je malý úkon odovzdanosti, ale ma v tvojom živote nesmierne dôsledky. Krst je vyjadrením našej túžby patriť len Bohu.