V dnešnom čítaní zo Skutkov apoštolských vidíme apoštolov, ktorí robia veľké veci. Je nám to sympatické, lebo apoštoli sa narodili ako obyčajní ľudia. A predsa Ježiš a viera v neho úžasne umocnila ich život. Dnes sa budeme učiť modliť od apoštolov. V skutkoch apoštolských vidíme apoštolov Petra a Jána ako idú do Jeruzalemského chrámu. Do cesty im vstúpi trpiaci človek, ktorý prosí o almužnu. Apoštol Peter mu povedal: „Striebro a zlato nemám.“ Naším bohatstvom a istotou nie je a ani nemá byť zlato a striebro. Ale napriek tomu, že ako kresťania neoplývame materiálnym bohatstvom, predsa čosi máme.
Keď som bol na Duchovných cvičeniach v Ríme (Evanjelizácia r. 2000), tak isto ako apoštoli aj ja som sa stretal s rôznymi druhmi ľudskej biedy. Mnoho žobrákov odo mňa žobralo peniaze. Vždy som sa im snažil vysvetliť, že som rehoľník a že nemám peniaze, čo bolo skutočne pravda. Oni však napriek tomu, že som františkán, čakali odo mňa pomoc a ja som bol z toho nervózny. Ráz som sa vracal z prednášky so spolubratom z Brazílie. Do cesty nám vstúpila staršia žena, ktorá prosila o almužnu. Znovu som sa chcel rozčúlene brániť, že nemám peniaze. Avšak môj spolubrat z Brazílie reagoval láskavejšie a apoštolskejšie. Veľmi milo bez nejakej nervozity jej vysvetlil našu situáciu, ale ponúkol jej aj svoju modlitbu a požehnanie. A bol som prekvapený, lebo som videl ako rád prijala jeho príhovornú modlitbu a požehnanie. Vtedy som si spomenul na ono: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám.”
“V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ hovorí apoštol Peter. Apoštol Peter na rozdiel od nás dnešných kresťanov si bol plne vedomý svojej novej identity a moci, ktorá pramení z prijatia Krista. Platilo to o apoštoloch, ale platí aj o nás kňazoch, že máme v sebe duchovnú moc, ktorá pochádza z poverenia Kristovho a môžeme ju aktivizovať svojou vierou. Zlato a striebro nemám, ale mám vieru a to je schopnosť počítať s Bohom, je to istota v Bohu.
„V tej chvíli mu spevneli nohy a kĺby; vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil sem a tam, poskakoval a chválil Boha.“ Toto je reakcia na Boží zázrak uzdravenia. Chorý človek sa často nedokáže zmôcť na chválu Boha a vďakočinenie. Teraz chodí a chváli, poskakuje a tancuje.
Pozrime sa, z čoho pramení divotvorná moc modlitby. Môžeme sa bližšie pozrieť na oddiel Mk 11,20-25: „Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.” Ježiš im na to povedal: „Majte vieru v Boha. Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali a budete to mať. A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.”
Už včera sme hovorili o tom, že viera je istota v tom, že Božie Slovo je Pravda. Pán Ježiš nás vyzýva: „Majte vieru v Boha.“ Boh je Všadeprítomný. Možno výstižnejšie by bolo povedať, že celé Univerzum sa nachádza vo Stvoriteľskej fantázii Boha. Božie vedomie je základom pre hmotný svet. V skutkoch apoštolských na inom mieste hovorí sv. Pavol o Bohu: „V Ňom sme, hýbeme sa a dýchame.“ Najväčšou silou vesmíru nie je hmota ale Duch. Ľudia, ktorí prežili klinickú smrť vedia o čom hovorím. Keď ľudská duša opúšťa telo, telo zostane ako kameň. Dokonca to vidia a dotykom môžu overiť aj svedkovia, ale všetka sila a teplo života sa nachádza v duši. Nositeľom života je duša.
V našom svete neexistuje hluchý, slepý alebo nevedomý priestor. Celý priestor je v Bohu. A to nielen priestor ako ho poznáme, ale aj iné rozmery, napríklad rozmer časový. V Bohu je všetko prítomnosťou. Boh si uvedomuje všetko, čo sa deje a so všetkým súcití. On nás svojím chcením povolal z ničoty k bytiu. Keď sa k nemu modlíme, neprichádza z diaľky, len sa zjavuje na konkrétnom mieste. Aj keď hovoríme, že ľudský svet leží v moci zla, tým vyjadrujeme len väzby zo strany stvorených bytostí, ale v skutočnosti platí to, čo zjavuje Pán Ježiš: „Daná mi je všetky moc na nebi i na zemi!“
Keď sa ideme modliť za nejakú konkrétnu vec, nesmieme sa dať pomýliť veľkosťou problému, ako sa nám vec javí, ale máme vždy pozerať na veľkosť Boha: „Malý boh, veľké problémy!“ Boh vo svojej Všemohúcnosti nepozná problémy. Ak sa modlíme v zhode so Slovom Božím a s Božími prísľubmi, ak prosíme za veci, ktoré vidíme, že Ježiš ich apoštolom prikázal robiť, ak nie sú v nás prekážky vyslyšania, čiže hriechy a zlé postoje, nemáme pochybovať vo svojom srdci, že sa tak naozaj stane. Naoko je to veľmi jednoduchá vec, ale nám často chýba to základné: Viera v Živého, Prítomného Boha, ktorý nás miluje a chce nám pomôcť. Neveríme v prítomnosť Všemohúcej Lásky.
Účinná modlitba je výsledkom poznania Živého Boha. Všimnime si odvahu apoštola Petra. Má plnú dôveru v Boha, ktorý je Otcom nášho Pána Ježiša. On pozná Boha, lebo dôverne sa stretal s Kristom. Boha, môžeme poznať skrze jeho Syna, ktorý sa nám prihovára v Písme Svätom a zvlášť v Evanjeliách. Ježiš konal len to, čo videl u Otca, čo ho Otec naučil a čo Otec od neho chcel.
Apoštol Pavol mal podobnú skúsenosť: „Zdôrazňujem vám, že evanjelium, ktoré som vám hlásal, nepochádza od ľudí, neprijal som ho, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale priamo zo zjavenia Ježiša Krista.“ My všetci sme pozvaní k takémuto poznaniu Pána Ježiša. On sám hovorí: „Kto prijal moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A toho, kto ma miluje, bude milovať môj Otec, i ja ho budem milovať a dám sa mu poznať (zjavím mu seba samého).“
Každý z nás môže prežiť toto stretnutie s Kristom, keď bude poslušný Božím príkazom. Poslušnosť jeho príkazom je výrazom lásky k Ježišovi. A láska otvára bránu k poznaniu Boha v Duchu Svätom: „ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja budem prosiť Otca a dá vám iného Zástancu, aby zostal s vami na veky – Ducha Pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani nepozná.“ Je to Láska, ktorá vedie k osobnému stretnutiu s Kristom i k naplneniu sv. Duchom. Láska, ktorá nie je založená na citoch, ale na vôli, na poslušnosti Božiemu Slovu. Láska ako jednota našej vôle s Vôľou Boha.