„Potom vošiel aj druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý i videl a uveril. Doteraz totiž ešte nevedeli, že podľa Písma má vstať z mŕtvych.“ Dnešné evanjelium nás privádza k prázdnemu hrobu. Mame ho pred očami a nevieme si s ním rady. Prázdny hrob je obrazom našej tradičnej viery, lebo aj ona je často rovnako prázdna, bezobsažná a neistá. Je tu ochota veriť, ale nie je tu obsah viery. Táto naša prázdna viera sa má zaplniť radostnou zvesťou.
Čomu máme uveriť? Všetci sme vyzvaní, aby sme uverili Bohu, tak ako patriarcha Abrahám. Uveriť Bohu, znamená uveriť Božiemu Slovu, pretože náš Boh nemlčí. Božím Slovom je Ježiš Kristus a všetko, čo učil a konal i udalosť zmŕtvychvstania. Môžeme si položiť otázku: „Akú hodnotu má táto zvesť dnes pre mňa? Môže nejako ovplyvniť môj bežný život?“ Sv. Pavol nám poukazuje na dosah tejto pravdy do nášho bežného života: „Bratia, s Kristom ste vstali z mŕtvych, preto hľadajte čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha. My všetci, čo sme pokrstení v Kristovi Ježišovi, sme pokrstení v jeho smrti. Teda krstom v jeho smrti sme boli spolu s ním pochovaní, aby sme aj my, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, žili novým životom.“
Prví kresťania nazývali krst priliehavo „Vodný hrob“. V krste je znakom ponorenia naznačená naša smrť. V krste dávame súhlas, aby starý človek v nás, ten sebecký a zlý tvor, bol usmrtený. Starý človek v nás musí zomrieť. Toto je zákon Boží. Boh vyhlasuje smrť egoizmu. A ak túto smrť dobrovoľne prijmeš, ak sa rozhodneš pre nesebecký život spolu a Kristom, vstúpiš do skutočnosti spásy. Ale ak sme s Kristom zrástli podobnosťou v jeho smrti, budeme mu podobní aj v zmŕtvychvstaní.
Každý hriech spočíva v nevere Bohu a v nezriadenej sebe láske. Preto bolo potrebné, aby Kristus, ako človek, vykonal absolútne nezištný čin lásky a tým je jeho obetná smrť na kríži. Vieme, že starý človek v nás bol spolu a ním ukrižovaný, aby bola zničená hriešna prirodzenosť, aby sme viac neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je oslobodený od hriechu. Naša skazená ľudská prirodzenosť je podrobená smrti, aby sme mohli byť oslobodení od hriechu. Práve smrť, ktorá sa spolu s Kristom dá prežívať, ako niečo vrcholne nesebecké a plné lásky, nás takto oslobodzuje spod moci našich hriechov. Nemyslím teraz na to, čo nazývame posledným výdychom, aj keď to platí aj o skutočnej smrti, ale myslím na každý skutok lásky, kde som nútený zomrieť svojmu sebectvu.
„A veríme, že keď sme zomreli s Kristom, spolu s nim budeme aj žiť.“ Tomuto musím uveriť na základe faktu Kristovho zmŕtvychvstania. Keby Kristus nebol stal z mŕtvych márna by bola naša nádej. Platilo by o nás, z čoho nás podozrievali marxisti, že odvádzame pozornosť ľudí od súčasných bied, aby sa ich dalo ľahšie vykorisťovať. Keby Kristus nevstal z mŕtvych mohli by mať pravdu. Ale Kristus stal z mŕtvych a od vtedy môžem skutočne bez škrupúľ hľadať to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha.“ Lebo vzkriesený Kristus je riešením všetkých pozemských problémov.
„Je nám prikázané, aby sme ľudom hlásali a svedčili, že Boh jeho ustanovil za sudcu živých i mŕtvych.“ Boh bude súdiť svet podľa Ježiša Krista, podľa jeho slov a skutkov, podľa jeho charakteru. Ježiš je kritériom Božieho súdu. Nikto z nás nebude súdení podľa neznámych kritérií, ale všetci budeme súdení Božím Slovom skrze, ktoré a pre ktoré sme stvorení. Božie Slovo je v hlbine ľudského svedomia.
„Všetci Proroci svedčia, že každý, kto v neho verí, pre jeho Meno a mocou jeho Ducha, dosiahne odpustenie hriechov.“ Skrze Krista prichádzame k odpusteniu hriechov. Neexistuje iná cesta k zmiereniu s Bohom, ako skrze prijatie Ježiša. Boh nemá iný charakter, ako ten, ktorý nám zjavuje Ježiš.
„Vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už viac neumiera, smrť nad ním už nepanuje.“ Vzkriesený Ježiš už neumiera, jeho ľudská existencia už nemá hranice smrti. Totiž patri to k podstate Lásky, ktorou je Boh sám. Láska, alebo lepšie povedané, milovať niekoho, znamená povedať mu: „Chcem, aby si bol večne!“
„Myslite teda na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!“ Veľmi často sme slabí v zápase s hriechom, lebo nám chýba tento pohľad viery. Chýba nám viera, aby sme dokázali spolu s Kristom zomrieť a mohli žiť v ňom novým životom, ktorý je s Kristom skrytý v Bohu.
„A keď sa zjaví Kristus, náš život, vtedy sa aj na nás zjaví jeho sláva.“