V dnešnom príhovore sa chcem zamyslieť nad vrcholným tajomstvom kresťanskej viery a to nad významom Zoslania Ducha Svätého na sviatok Turíc. Na Sviatok Turíc Židia slávia Dožinky, čiže vďaku za prvú úrodu a zároveň si pripomínajú dar Zákona, ktorý bol daný Mojžišovi na vrchu Sinaj. A ako je zjavenie Božieho zákona na vrchu Sinaj podstatným základom Judaizmu, tak je podstatným základom kresťanského náboženstva dar Ducha (Božia milosť), ktorý zostúpil na apoštolov na Turice. A tak, ako sa na Turíce v Izraeli zbiera prvá úroda, tak je aj dar Ducha prvou úrodou Kristovho Vykúpenia. Bez Ducha Svätého zostáva kresťanstvo na úrovni Židovského náboženstva. Bez Ducha Svätého nie je a neexistuje žiadna vnútorná zmena človeka. Človek zostáva vnútorné zlý, aj keď pod vplyvom Kristovho učenia jasnejšie rozlišuje medzi dobrom a zlom. Chápe čo je dobré, ale nemá v sebe silu k nasledovaniu.
Duch Svätý je bytostná dobrota Boha. Prvý človek v raji žil z Ducha Svätého, lebo Boh pri jeho stvorení vdýchol do jeho nozdier svoj Dych, svoju Dobrotu. Ale prvotný hriech zničil v nás tento Boží Dych, tento Boží život. Sv. Pavol v liste Rimanom takto vystihuje našu situáciu po prvotnom hriechu: „Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní!” Keď chce sv. Pavol vyjadriť našu situáciu, použije na to dva termíny: „bezbožnosť a bezmocnosť“. Tieto dva výrazy skutočne veľmi dobre vystihujú situáciu v našom vnútri, v ktorej sme sa narodili. My všetci sme takto škaredo postihnutí: „bezbožní a bezmocní”. Táto bezbožnosť nespočíva v tom, že by sme Boha odmietali, alebo žeby sme nechceli chodiť do kostola, táto bezbožnosť spočíva tom, že my všetci sa na tento svet rodíme bez vnútornej dobroty a duchovnej moci, ktorou bol Adam obdarený skôr ako zhrešil, pretože táto moc je z Boha
To aký skutočne sme sa najlepšie pozná, keď nás určite veci a udalosti zaskočia a my musíme reagovať spontánne. A obyčajne práve tieto reakcie nie sú ani správne a ani dobré. To, čo sa denne snažíme predvádzať ostatným, je skôr naša snaha o to, čím by sme chceli byť, ale aký skutočne sme, poznávame vtedy, keď nás zaskočia protivenstvá. A z toho môžeme pochopiť, že hriech nie je len zlí skutok, ale hriech je v nás, ako zlé bytie. Človek potrebuje spasiteľný zásah v oblasti bytia.
Keď hovoríme o Duchu Svätom, musíme sa zbaviť jedného mylného presvedčenia, že sme problém Ducha Svätého vyriešili ráz navždy tým, že sme boli účastní sviatosti birmovania. Krst a birmovanie sú akoby vstupom do tajomstva Ducha Svätého, ale prijímanie Ducha Svätého nie je jednorázová udalosť ale trvalý proces. Duch Svätý je Nekonečný Boh a preto sa mu môžeme a aj máme stále viac a viac otvárať. Podľa východných otcov je zmyslom našej kresťanskej existencie „nadobudnúť si Ducha Svätého.“ Sv. František dokonca kladie túto snahu pred túžbou po vzdelaní: „A tí, čo nevedia čítať a písať, nech sa nestarajú o to, aby sa to naučili, ale nech pamätajú na to, že nadovšetko majú túžiť po tom, aby mali ducha Pánovho a jeho sväté pôsobenie.“ Duch Svätý je skutočný bohatstvom, teda vlastnením Boha.
Duch Svätý vstupuje do nás v tej miere, v akej svoju ľudskú vôľu podrobíme vôli Božej, vtedy, keď chceme a milujeme Boha viac ako všetko ostatné. Celý problém nášho duchovného života je v tom, že nevieme chcieť radikálne Boha a to preto, lebo ho ešte dobre nepoznáme, alebo preto lebo lipneme na svojej vôli, ktorá je naklonená k pozemským a viditeľným veciam. Celý problém úspešného kresťanského života je v tom: „chcieť Boha, ktorý sa zjavuje vo svojom Slove!“ Vyliatie Ducha a očistenie našej mysle i srdca od hriešnych postojov Božím Slovom veľmi úzko súvisia. Práve preto je dôležité zladiť svoju bytosť čo najviac so Slovom Božím. Preto potrebujeme často brať do rúk Slovo Božie a skúmať svoj život, skúmať čo sa Bohu páči a za toto sa modliť a toto chcieť.
O Duchu Svätom hovoríme, že je Božím bozkom, objatím, prsteňom. To, čo znamená pre človeka objatie v manželstve, to je predobraz toho, čo je v Tajomstve Najsvätejšej Trojice Duch Svätý. On je vzájomnosť Otca i Syna. On je Láska, ktorá vychádza z Otca i Syna. On je Božím teplom. Duch Svätý je zážitok Boha v ľudskom srdci. Je to zážitok radosti z Boha a zároveň zážitok schopnosti milovať tak ako miluje Boh. Duch Svätý je Božský vzťah. Jedinečný a jedine správny vzťah k Bohu, k ľuďom i ku stvoreným veciam. Preto predovšetkým napráva naše pokazené vzťahy. Tak ako ťažisko našich hriechov nieje vo veciach samých, ale v zlých a nesprávnych vzťahoch, tak aj Spása sveta je v náprave vzťahov.
Duch Svätý je sladkosťou a mocou Božieho Slova. Duch Svätý je pochopením Božieho Slova. Slovo Božie je vydýchnuté Bohom Otcom v Duchu Svätom, a preto ho môžeme len natoľko pochopiť, nakoľko je v nás Duch Svätý. Sv. František hovorí, že skrze Božie Slovo hlboko do nás preniká Vznešenosť nášho Stvoriteľa. Duch Svätý dáva duchovnú plodnosť. V Duchu Svätom sa účinne ohlasuje Božie Slovo. On spôsobuje, že môžeme a máme o čom svedčiť druhým, že svojím svedectvom robíme dobrú propagandu Božiemu Kráľovstvu.
Ak chceme zažiť Boha v Duchu Svätom, musíme sa rozhodnúť poslúchať ho. Sv. apoštol Peter hovorí, že Boh dáva svojho Ducha tým, ktorí ho poslúchajú. Znakom správne žitej poslušnosti je Duch Svätý. Sv. Augustín nás poučuje: „Každý má Ducha Svätého v takej miere, v akej miluje Kristovu Cirkev.“ Usilujme sa o dosiahnutie tohto pravého bohatstva. Ak ho nemáme, aj keby sme mali všetky poklady sveta, sme pred Bohom chudobní. Ak je On v nás, máme to práve bohatstvo z Boha. Sme bohatí Bohom.
Na záver slová sv. Bazila Veľkého: „Skrze Ducha Svätého sa dáva navrátenie do raja, vstup do nebeského kráľovstva a návrat do stavu adoptovaných synov: dáva sa odvaha volať Boha svojím Otcom, umožňuje sa mať účasť na Kristovej milosti, volať sa synom svetla a mať podiel na večnej sláve“.