Dnes nám cirkev ponúka pohľad do života dvoch mužov. Keď sa pozrieme na ich životný štýl, zľakneme sa. Ich životný štýl je úplne nepohodlný. My máme tendenciu urobiť si život trochu znesiteľnejší, oni naopak, tento pozemský život prežívali v prísnej askéze. ktorá sa nám zdá nepochopiteľná. Cirkev dnes takéto skutky umŕtvovania od nás nežiada. Čo nám teda ešte dnes môžu povedať títo dvaja obyvatelia jaskyne, ktorý od seba utrpením odháňali spánok a usilovali sa o trvalú bdelosť. Môžeme povedať, že ích život sa podobal Kristovmu umieraniu. Možno veľmi dobre pochopili tajomnú spojitosť medzi vykúpením a dobrovoľným utrpením. Možno keby žili dnes, nazvali by sme ích extravagantnými ľuďmi. Aj keď Boh od nás nežiada takéto mimoriadne obety, ale obetu neprestal od nás vyžadovať. Písmo Sv. zachovalo Ježišov výrok: „Kto chce ísť za mnou, zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma.
Tento príkaz: Zapri sám seba. platí stále. Zapri svoje sebectvo, vezmi kríž svojho každodenného života, preto že Boh ťa práve pre tento kríž zapíše do svojej knihy života. Ten, kto pre Krista život stratí, nájde ho. Sv. Pavol nám dáva v liste Filipanom návod ku svätosti: „Bratia, vždy sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Môžeme sa opýtať: Dá sa prikázať radosť. Radosť sa dá spôsobiť, ale nie prikázať, aspoň nám sa to tak zdá. Existuje však radosť, ktorá pramení z viery. Je to jasot duše, o ktorom hovorí Panna Mária v Magnificáte a to radosť prameniaca z istoty viery, z istoty toho, že sa splní to, čo Pán prisľúbil. Predmetom našej radosti je blažená nádej, že dostaneme to, čo nám Pán prisľúbil. Avšak predpokladom tejto radosti je naša šľachetnosť.
“Vaša šlachetnosť nech je známa všetkým ľuďom.“ Čo je to šľachetnosť? Môžeme povedať, že je to spravodlivosť ľudského života, prežívaná vo vzťahu k blížnym. čosi, čo všetci podvedome od nás očakávajú a čo najviac otvára ľudské srdce slovu evanjelia. Prameňom radosti a nášho úsilia o šľachetnosť je blízkosť Pána.
„Pán je blízko.“ Boh nám všetkým je veľmi blízko. Svätý Otcovia hovorili, že Duch Svätý je dušou našej duše. Boh je nám bližšie ako my sami sebe a miluje nás väčšmi ako my sami seba.
„0 nič nebuďte ustarostení. Ale svoje žiadosti o všetko prednášajte Bohu modlitbou a poníženou prosbou so vzdávaním vďaky”. Na inom mieste nám apoštol odporúča: „Na Boha uvaľte všetky svoje starosti a On sa postará.“ Apoštol nehovorí: „O nič sa nestarajte!“ Ale „O nič nebuďte ustarostení!“ Čo je to ustarostenosť? Môžeme povedať, že je to akási starostlivosť’. ktorá ale vôbec nepočíta S Bohom a jeho ochotou pomôcť. Takáto ustarostenosť’ človeka deptá a ničí. Kristus nás nevyzýva k bezstarostnosti, ale k dôverujúcej starostlivosti. Učí, že Otec ktorý kŕmi nebeské vtáctvo a šatí poľné ľalie bude šatiť’ aj nás. Veriaca starostlivosť’ vedie k tomu, že svoj problém dokážeme odovzdať’ Bohu s poníženou prosbou, ale aj so vzdávaním vďaky.’
Radosť’ z viery, šľachetnosť’ z viery, vedomie blízkosti Božej, dôvera z viery, spoľahnutie na Boha, toto všetko vedie k zážitku pokoja, ktorý vychádza z Boha, pokoj, ktorý prevyšuje každú predstavu Nepokoj je akoby zemetrasením duše. Naša duša potrebuje tento pokoj, aby naše myšlienky a naše srdcia zostali v Kristu Ježišovi.
„Napokon, bratia, majte záujem o všetko, čo je pravdivé a šľachetné, čo je spravodlivé a čisté, čo je milé a čestné, čo je čestné a chválitebné!“ Mohli by sme to vyjadriť dnešnou terminológiou. Bratia zaujímajte sa o všetko pozitívne, všetko, čo vás, akokoľvek môže priblížiť k poznaniu Boha.
“Robte, čo ste sa. odo mňa naučili, čo ste prijali, počuli a na mne videli A bude .s vami, Boh pokoja.“ Kiežby každý jeden z nás slúžil pre druhého. ako živý vzor., Potom netreba veľa slov. Pretože slova tisnú, ale príklady tiahnú