Skúsme sa trochu zamyslieť nad bohatstvom Božieho Slova, ktoré sa nám dnes ponúka: „Pán dal otcovi vážnosť, ktorá je vysoko nad deťmi, a upevnil právo matky nad synmi.“ Čo si myslíte, v čom spočíva vážnosť otca? Pán Ježiš nás učí nazývať Boha otcom. Keď vyslovím v modlitbe Otče, či chcem a či nie, príde mi na myseľ otec, ktorého som zažil ako svojho otca. Ak bol môj otec správny muž, plný dobroty a spravodlivosti, získavam dobrý základ pre vzťah k Bohu Otcovi. Ak bol otec napríklad prehnané prísny, bude tým poznačená aj predstava Boha v jeho deťoch. Jeho deti sa budú Boha viacej báť ako ho milovať. Ak otec chýba alebo je nezodpovedný, ak nedozrel na svoje otcovstvo, jeho potomstvo bude zmätené vo vzťahu k Bohu a často aj v sexuálnej orientácii. Koľko zmätených bytostí sa rodí zvlášť v našej dobe vie len Boh. Nie je to len ich vina. Každý otec si musí vyprosovať od Boha múdrosť a lásku, aby sa dobre zhostil svojej úlohy. Sv. Pavol odporúča, aby v ňom bohato prebývalo Kristovo Slovo. Preto je potrebné čítať Božie Slovo a skrze toto štúdium preniknúť do Božieho myslenia. Je dôležité zjednocovať sa vo vôli s Božím Slovom, lebo toto je skutočná láska.
Otec často postupuje aj naopak. Sv. Pavol znovu napomína: „Otcovia nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli!“ Kedy otec dráždi svoje deti a vyvoláva v nich malomyseľnosť, ktorá je akýmsi opakom viery. Napr. keď sa rozkazuje bez skutočnej múdrosti, len preto, aby si otec potvrdil svoje dominantné postavenie v rodine. Takisto dráždite svoje deti, keď sa opijete. Deti otcovu opilosť prežívajú tak, akoby sa otriasalo všetko, čomu veria. Otec, ktorý v opilosti agresívne útočí na matku a to všetko pred očami maličkých. V detských očiach to vyzerá, akoby sa otriasala svätosť samotného Boha. Ničíte v deťoch presvedčenie o Božej svätosti a vyvýšenosti. A nehnevajte sa prosím vás na vaše deti, ak následkom vášho bezuzdného užívania, nebudú schopné veriť nielen Bohu ale ani ľuďom. Budú sa báť uzatvárať trvalý zväzok lásky.
Možno, že ani vy ste nemali otcov, ktorí by sa správne zhostili svojej úlohy. Proste Ježiša, aby vo vás zahojil tento nesprávny pojem otcovstva, ktorí ste nadobudli vo svojom detstve. Odpustite svojím rodičom, pretože ich život narušil hriech. Ale nerobte to isté zlo vaším deťom.
Ako veľmi môže poznačiť zlý otec svoje potomstvo, som spoznal, keď som bol vo väzení. Sedel som spolu s jedným mladíkom, ktorý bol zavretý za násilný čin. Keď som mu chcel zvestovať radostnú zvesť o Bohu, že je naším Otcom, úplne spontánne a úprimne vykríkol: „Preboha, len to nie!“ Jeho otec bol totiž hrozný tyran, alkoholik a sadista. Vážnosť otca spočíva v tom, že podľa neho si deti tvoria predstavu Boha.
„Kto si váži otca, očisťuje sa z hriechov; bude sa ich zdržiavať a bude vyslyšaná jeho každodenná modlitba.“ Štvrté prikázanie desatora, ktoré poznáme ako: „Cti otca svojho i matku svoju!“ môže mať aj tento zmysel: „Ži tak, aby si nerobil hanbu svojím rodičom!“ Každé dieťa je pokúšané k tomu, aby išlo svojou vlastnou cestou a nestavalo na tom základe, ktorý už postavil jeho rodičia. Pretože zo zásady nedôveruje svojím rodičom, tou istou nedôverou, ktorou oni nedôverujú Bohu, bude sa dopúšťať tých istých chýb. Keď príjme s úctou svojho otca, bude sa chrániť robiť tie isté chyby, ktorých sa dopustil on.
Božie Slovo nám sľubuje, že kto si ctí rodičov, toho modlitba bude vyslyšaná. Je viac ako isté, že mnohí z nás túto podmienku nespĺňajú a preto Boh ich modlitbu neberie vážne. Ináč by sa medzi nami a uprostred nás diali zázraky.
„A zbiera poklady ten, kto si ctí matku.“ Úcta k matke je nám akosi prirodzenejšia. Dôverne poznáme jej vnútro. Tam sme žili deväť mesiacov a bolo nám tam dobre, tak dobre, že sme ho ani nechceli opustiť. V knihe Tobijáš otec Tobi takto zdôvodňuje dôvod úcty k matke: „Synu, ona si veľa vytrpela pre teba, keď ťa nosila vo svojom lone“. Matke nikdy dostatočne nesplatíme dar života.
„Kto si váži otca, bude sa radovať zo svojich detí a budú vyslyšané jeho modlitby.“ Keď svojím pomýlením životom nespejete ku Spáse a do neba, nemôžete mať v sebe ani vďačnosť voči Bohu Stvoriteľovi a voči tým, ktorí vám dali život. Rodičov si môže vážiť len ten, kto vďaka ich príkladu smeruje k Bohu. Mnohí nariekajú pre svoje deti. Deti sú však ovocím vzťahov. Sú ovocím vášho života. Viac ako spoločnosť zvonku ich ovplyvňuje váš príklad. Kto si váži otca, bude sa radovať zo svojich detí. Toto je Božie Slovo a boží prísľub, ktorý vychádza z reálnej ľudskej skúsenosti. Vaše deti dobre vnímajú ako sa chováte voči svojim rodičom, dobre si to zapamätajú. Použijú na vás to isté pravidlo. Žite tak, aby si vás vaše deti mohli vážiť.
„Kto si váži otca bude dlho žiť, a kto poslúcha otca, potešuje matku.“ Ako je smutné a ako odporuje Božej predstave o rodine, keď každí z rodičov ťahá na svoju stranu. Alebo, keď sa rodičia navzájom zhadzujú pred deťmi. Manželom radím, aby nikdy neprestali spolu chodiť. Chodenie je preto také pekné, že obidvaja na sebe pracujú, aby boli hodní lásky. Je veľká chyba, ak si niekto po sobáši povie: „Už ho mám! Môžem si s ním robiť, čo ja chcem!“ Človeka nikdy nemáš na spôsob majetku. O človeka musíš stále zápasiť, aby si si zaslúžil jeho obdiv a jeho lásku.
„Syn môj, buď oporou svojmu otcovi v starobe a nezarmucuj ho, kým je nažive. Ak slabne na mysli, buď trpezlivý a nepohŕdaj ním, kým si ty pri plnej sile. Nezabudne sa ti, že si mal súcit s otcom, a odráta sa ti z hriechov, ktoré si napáchal.“ Súcit so starnúcimi rodičmi je vhodnou formou pokánia, lebo vedie k odpusteniu hriechov. Človek v starobe upadá často po všetkých stránkach. Neodsudzuj ho. Maj s ním súcit, lebo aj Stvoriteľ mal súcit s umierajúcim.
Dnes nám cirkev kladie za vzor svätú rodinu. Môžeme si položiť otázku, prečo je táto rodina svätá. Možno aj preto, že sa v nej stretli ľudia, aby naplnili Boží zámer a nie svoje vlastné predstavy o živote. Možno aj preto, že Ježiš je uprostred nich a spája ich.