Vierou i skúsenosťou poznávame, že v našom svete sa pohybuje množstvo démonov, ktorí sú Boží i naši nepriatelia. Avšak neviditeľný svet okolo nás, lepšie povedané, svet nepoznateľný telesnými zmyslami, neobývajú len voči nám nepriateľsky ladení démoni, ale máme v tomto svete aj mnoho pomocníkov, inteligentných duchov, ktorí sú nadaní Božou dobrotou. Podobne, ako sú zlí duchovia nositeľmi zlých myšlienok, sú zasa tieto inteligentné a dobré bytosti nositeľmi správnych myšlienok a rozhodnutí a takisto nositeľmi šľachetných citov.
Myslím si a hovorím to za seba a možno aj za celú našu pretechnizovanú spoločnosť, že práve to, čím naša spoločnosť najviac trpí, nedostatkom šľachetných citov a pohnútok, je dané aj tým, že sa pomaly vytráca vedomie týchto našich od Boha poslaných pomocníkov. Jeden kresťanský filozof v návale spravodlivého rozhorčenia nad spikleneckým mlčaním, ktorého obeťou sa stali práve anjeli, napísal tieto slová: „Popierať anjelov znamená roztrhať každú druhú stránku biblie… a to ešte nehovoríme o rituáli (kniha obradov katolíckej cirkvi).”
Paul Claudel zasa hovorí: „Od anjela z raja k anjelovi z Apokalypsy, ktorý oznamuje koniec časov, od anjela, ktorý sa zjavuje Manuovi, až k tomu, ktorý osvecuje Zachariáša, od božských poslov, ktorí strestali Heliodora, až k tej anjelskej bytosti, ktorá vedie mladého Tobiáša, od toho anjela, ktorý utešuje Hagar, až k onomu, ktorý vyslobodzuje sv. Petra, na trasách, po ktorých k ľuďom smeruje všetko, čo je posvätné, všade tam sa pohybujú títo obávaní a súcitní bratia, ktorých úlohou je nás poučovať.” Tajomná prítomnosť anjelov totiž prestupuje celú bibliu. To, že sú prítomní a že pôsobia, možno vycítiť i vtedy, keď sa viditeľne nezjavujú, ako je to napríklad v knihe Genezis, v Apokalypse, v knihe Tobiáš, knihách Makabejských, evanjeliách a v Skutkoch Apoštolských.
V knihe Tobiáš vidíme archanjela Rafaela v podobe mladého sprievodcu na cestách, ako sa snaží vyliečiť zo slepoty starého Tobita, ktorému sa prihodila ta najbanálnejšia nehoda, spadol mu totiž do očí teplý trus z vrabčieho hniezda. Toho istého Rafaela počujeme ako dáva mladému Tobiášovi ponaučenie o manželskej morálke, počujeme ako mu pripomína, že povinnosť prejavovať Bohu vďačnosť je prednejšia ako všetky ostatné záväzky a ľudské city. Mladý Tobiáš na konci svojej púte, na ktorej ho sprevádzal archanjel Rafael v podobe mládenca, takto vyjadruje svoju vďačnosť voči nemu za jeho službu: „Otče, ako výplatu mu mám dať? Nepokladám za škodu, ak mu dám polovicu majetku, ktorý so mnou priniesol. Mňa priviedol v zdraví, moju ženu vyliečil, priniesol striebro a taktiež teba vyliečil. Akú mzdu mu vôbec môžem dať, (Tob 12,2-3) Tieto slová mladého Tobiáša vyjadrujú, aké materiálne a duchovné dobrodenia môžeme očakávať od anjelov (anjela strážneho).
Toto poslanie anjelov dobre vystihujú aj slová 91 žalmu: „Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojím anjelom dal príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň. Budeš si kráčať po vretenici i po zmiji, leva i draka rozšliapeš.“ (10-13) Podľa komentára jedného z cirkevných otcov, sv. Róberta Bellarmína, SJ, môžeme tento výrok chápať doslovne i v prenesenom zmysle. Anjeli strážni chránia ľudí pred fyzickým nebezpečím tak isto ako nad nimi rozprestierajú svoj ochranný plášť v nebezpečenstve morálnom. Dosvedčuje to i Písmo: anjeli nie sú ľahostajní k ničomu, čo sa týka ľudí: zaujíma ich všetko, čo sa tak či onak týka osudového ľudského putovania smerom k večnosti. Anjelom by sme mohli pripísať tieto slová latinského historika Terentia: „Sme priatelia ľudí a nič z toho, čo sa týka ľudských bytostí, nieje nám cudzie.“ Besnenie prírodných síl, útoky divej zvere, ľudské vášne, intrigy, spiknutia, vojny – to všetko sa môže stať predmetom rozhodného anjelského zásahu, akonáhle je v nebezpečenstve večný osud Božích priateľov. ”
Pozrime sa ešte na to, čo učí o anjeloch Rímsky katechizmus: Božia prozreteľnosť zverila anjelom, aby udržovali poriadok medzi národmi, zároveň majú dbať o kozmický, spoločenský a náboženský poriadok (zákon). Anjeli sú rozumné a slobodné bytosti, ktoré majú svojím slobodným rozhodnutím smerovať ku svojmu poslednému cieľu. Môžu ovšem zísť z cesty. A v skutočnosti niektorí naozaj zhrešili. Tým vstúpilo do sveta mravné zlo. Existencia duchovných, netelesných bytostí, ktoré Písmo sv. obvykle nazýva anjelmi, je pravdou viery. Svedectvo Písma je tak jasné, ako aj jednomyseľnosť tradície. Ako bytosti čiste duchovné majú rozum a vôľu: sú to bytosti osobné a nesmrteľné. Všetky viditeľné tvory prevyšujú dokonalosťou,. ako o tom svedčí lesk ich slávy (Dn 10,9-12).
Kristus je stredom anjelského sveta. Sú to „jeho anjeli”: „Až príde Syn človeka v sláve a s ním všetci jeho anjeli…” (Mt 25,31) Sú jeho, pretože sú stvorení skrze neho a pre neho: „V ňom bolo stvorené všetko na nebi i na zemi, svet viditeľný i neviditeľný, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.” (Kol 1,16). Sú jeho ešte viac, pretože z nich urobil poslov svojho plánu spásy: „Či nie sú všetci anjeli len duchovia, poslaní k tomu, aby slúžili tým, ktorí majú dostať do dedičstva spásu?” (Hebr 1,14)
Tak isto sa teší z tajomnej a mocnej pomoci anjelov celý život cirkvi. Cirkev sa spája v liturgii s anjelmi, aby sa klaňala trikrát svätému Bohu, vzýva ich pomoc: „Prikáž svojmu svätému anjelovi preniesť tieto dary na tvoj oltár…” Alebo v pohrebných obradoch: „Nech ťa sprevádzajú anjeli…” alebo tiež v „Hymne cherubínov” z byzantskej liturgie sa slávi zvlášť pamiatka niektorých anjelov – sv. Michala, Gabriela, Rafaela a anjelov strážnych.
Od detstva až k hodine smrti je ľudský život obklopený ochranou anjelov a ich príhovorom. „Každý veriaci má u seba anjela ako ochrancu a pastiera, aby ho viedol k životu. Kresťanský život má už tu na zemi vo viere podiel na blaženom spoločenstve anjelov a ľudí zjednotených v Bohu.