Na sviatok sv. Marka sme čítali záver evanjelia, ktoré napísal on sám. Tradícia dodáva, že toto evanjelium písal na žiadosť Rímskych kresťanov, pretože im chcel zaznamenať Petrovo kázanie. Peter sám jeho prácu schválil.
V dnešnom evanjeliu nás Pán Ježiš vyzýva: „Iďte do celé ho sveta a ohlasujte Evanjelium všetkému stvoreniu!“ Nemáme čakať až ľudia prídu k nám, ale my sami máme ísť k druhým. Máme im niesť zvesť o Božej Láske, radostnú zvesť o Božej Láske. Máme im niesť zvesť o sľúbenej pomoci pre náš kresťanský život. Boh nám dáva a každému , kto ho chce počúvať sľubuje pomoc Ducha Svätého. V kresťanstve totiž vôbec nejde o náš ľudský výkon, to by totiž niekto mohol povedať: „Ja na to nemám, ja to nedokážem!“ Nie, v kresťanstve naozaj nejde o ľudský výkon, ale o prejav moci Božej. Boh chce pomôcť všetkým, ktorí uveria a chcú poslúchnuť. Žiada sa od nás viera.
Viera je vstupnou bránou do Božieho kráľovstva. „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený: ale kto neuverí, bude odsúdený.“ Čo je predmetom tejto viery. Je to predovšetkým viera v to, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, ako prostriedok našej záchrany. V dnešnom evanjeliu sme počuli, že tých: „čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom Mene budú vyháňať zlých duchov, novými jazykmi budú hovoriť, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosného vypijú, neuškodí im, na chorých budú vkladať ruky a ozdravejú.“ Tieto skutočnosti, ktoré boli menované, vyjadrujú Nový život v Kristovi a moc proti zlu, ktorá pramení z Krista. Prví kresťania veľmi silne tieto znamenia vo svojom živote prežívali. Aj počas cirkevných dejín, vždy keď sa objavila skutočná viera v Krista a v jeho Slovo, sprevádzali ju aj tieto znamenia. V našej tradičnej viere nejde o to, že by sme ju mali meniť, alebo ako nás niektorí odlúčení bratia mätú, niečo z nej vyhodiť. Nie o to ide. Ale ide o to, aby sme si uvedomili, že viera je predovšetkým vzťahom voči Božiemu Slovu a to či už Vtelenému Božiemu Slovu v osobe P. Ježiša, alebo hlásanému a napísanému slovu Evanjelia.
Vždy keď sa objavuje viera, ako istota v Božom Slove, objavujú sa i tieto znamenia viery. I dnes v cirkvi existuje takzvaná charizmatická obnova, alebo obnova v Duchu Svätom. Mal som možnosť zúčastniť sa viacerých seminárov, ktoré mali ale všetky spoločného menovateľa – snahu: „Zaostriť náš pohľad na Písmo Sväté. Všimnúť si Božie Slovo a jeho prísľuby.“ Každý jeden z nás môže takúto charizmatickú obnovu prežiť, ak sa búde vážnejšie zaoberať Písmom Svätým. Ak Písmo Sväté bude študovať a podľa poznaného aj žiť. Boh splní svoje prisľúbenie. Sv. apoštol Peter hovorí, že „Boh dáva svojho Ducha tým, ktorý ho počúvajú“. Aj v dnešnom evanjeliu počujeme: „Oni sa rozišli a všade ohlasovali Evanjelium. Pán im pomáhal a ich slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.“
K tomu, aby sme mohli do seba prijať toto veliké Božie prisľúbenie, to veliké Božie požehnanie a umocnenie nášho života musíme nasledovať to, čo nám odporúča sv. apoštol Peter: „Buďte pokorní vo vzájomnom vzťahu, teda medzi sebou navzájom, ale pokorme sa tiež pod mocnou Božou rukou. Pretože Boh pyšných neznáša, ale pokorným dáva milosť, pokorného Boh povýši, keď príde čas.“ Pokora je aj v tom, že nechcem a že uznám, že na to ani nemám, aby som ja všetko vyriešil. Sv. Peter nám radí: „Na Boha uvaľte všetky svoje starosti, On sa o Vás postará“. Proti zlému duchu sa musíme udržovať v stave ustavičnej bdelosti a triezvosti, pretože obchádza okolo nás, ako ručiaci lev a striehne, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevný vo viere.“
Viera v tomto zmysle je schopnosťou počítať s Bohom, dúfať v Boha, preniesť sa cez prítomné utrpenie v myšlienke na Božiu Slávu, pretože: „Nekonečne milostivý Boh, ktorý vás v Kristu Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, nech vás po tomto krátkom utrpení zdokonalí a utvrdí, posilní a upevní.“
Prosme o to, aby naša viera bola živená Božím Slovom. Jedine takáto viera vedie k umocneniu Života. Plne uveriť vo všetko, čo nám Ježiš zanechal a čo pre nás vytrpel. Plne uveriť vo sviatosti a pristupovať k ním „ako k prameňu nášho posvätenia.“