Drahí bratia a sestry, dnes máme sviatok sv. Ignáca z Loyoly zakladateľa SJ. Môžeme povedať, že tieto dve čítania, ktoré sme dnes počuli, veľmi dobre vystihujú základný prvok jeho spirituality. A to je vlastne to, čoby nám pravdepodobne sv. Ignác povedal, keby tu dnes stal medzi nami. Poznáme jeho heslo: „Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu.“
Sv. Pavol nám podobne, možno trošku výraznejšie hovorí: „Bratia, či jete, či pijete, či už čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu.“ Touto myšlienkou nám chce sv. Pavol povedať mnoho vecí. Každý i zdanlivo indiferentný skutok človeka, ktorý žije v priateľstve s Bohom, má cenu. Tak ako sa matka, alebo otec teší, zo všetkých prejavov života a životaschopnosti svojho dieťaťa, tak i Boh sa raduje aj z nášho zdravia teľa i duše.
Avšak druhá strana tejto pravdy je taká, že neexistuje žiadna oblasť nášho života, ktorá by bola Bohu ľahostajná. Že všetko máme vykonávať vo vedomí svojho kresťanského povolania. Vo všetkom sa máme dať viesť Duchom Svätým. Iným spôsobom to sv. Pavol vyjadruje, keď hovorí: „Bratia, žite dôstojne svojho povolania!“ Čo sa vlastne od nás žiada. Žiť vyvlastnený život. Nežiť sebecký, pre seba samého. Je to tá istá myšlienka, ktorá zaznieva z dnešného Evanjelia: „Ak sa nezrieknete všetkého, čo máte, nemôžete byť mojimi učeníkmi.“
My sme určení pre Boha. V tom je naša sláva, aj naše poslanie, aj kríž odumierania nášmu sebectvu. Pomýlené je, žiť sám pre seba. Nikto z nás nežije sám sebe ani sebe neumiera. Či žijeme, či umierame, patríme Kristovi, ktorý sám žil a umrel pre nás. My sme tak skazení, že veľmi často považujeme za ideál: „Žiť sám pre seba!“ Ale naše šťastie je v tom, že žijeme pre druhých. Raj sa znovu objavuje tam, kde sa žije zo spoločného pokladu Lásky. My všetci sme pozvaní, aby sme vyšli zo seba, k Bohu, k blížnemu, V tomto vychádzaní je Láska. Len takto pochopíme aspoň obrazne Boha, Ducha Sv., ktorý vychádza z Otca i Syna a dáva sa nám. Aj Ježiš vo sviatosti Oltárnej prichádza, aby sa nám dal, lebo nás miluje do krajnosti. Nasledujme aj v tomto Pána Ježiša. Šťastie je tam, kde sa zabúda na seba, Sv. František sa modlí: „Len, keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých!“