Dnes v tomto chráme oslavujeme pamiatku svätého Františka. Každý svätý má svoju spiritualitu. Tak sme mali možnosť na začiatku týždňa počuť niečo o spiritualite sv. Terezky Ježiškovej, malej – veľkej svätej. Dnes máme pred duchovným zrakom svätého Františka a hľadáme jeho spiritualitu. Ťažko vystihnúť svätých, ale keď vidíme sv. Františka, väčšinou nám príde na um, ním žitá chudoba. Nemyslím len na chudobu materiálnu, ktorá je v jeho a v evanjeliovej spiritualite skutočne slobodou pre Boha, pre Božie Kráľovstvo. Myslím na celý jeho duchovný odkaz.
František je chudobný i pred Bohom. Nemá nič, čo by nebol dostal, je si toho vedomý, vie že všetko čo má prichádza od Boha ako dar. A každá jeho dokonalosť je vyproseným darom Božím. František nechce realizovať svoj život, on chce znovu nechať Ježiša zažiariť v tele, on chce totálne ustúpiť pred Ježišom. Jeho duchovnosť je podobná Jánovi Krstiteľovi, ktorého spiritualita sa dá zhrnúť do tejto známej vety: „On musí rásť a ja sa musím menšiť!“
Pozrime sa na toto Františkovo úsilie ako vyznelo v tej hodine, v ktorej sa všetko hodnotí. Pozrime sa na jeho smrť, ako ju opísal Tomáš z Celána, ktorý je prvým životopiscom svätého. Nie ani tak na smrť, ale ako ho sa na neho dívali bratia a cirkev bezprostredne po jeho smrti: „Sv. František bol obrazom a znamením Serafína a svojou vytrvalosťou v nesení Kríža si zaslúžil povzniesť sa až medzi najvznešenejších duchov. Stále totiž visel na Kríži, neuhýbal žiadnej námahe a žiadnej bolesti, len aby na sebe dokonale plnil vôľu Božiu.
Bratia, ktorí s ním žili, vedia, že mal denne, ba ustavične na perách slová o Ježišovi, že rozhovor s ním bol milý, dobrotivý a ľúbezný. Jeho ústa hovorili z plnosti srdca a prameň lásky, ktorá druhých osvecovala a ktorej bol plný, vyvieral z vnútra navonok. Ježišom sa stále zamestnával, Ježiša ustavične nosil v srdci, Ježiša mal v ústach, Ježiša v ušiach, Ježiša v očiach, Ježiša v rukách i v ostatných údoch.
Ako často, keď sedel pri stole a počul meno Ježiš, alebo ho vyslovil, alebo len na neho myslel, zabudol na pokrm ako čítame o svätých: „Mal oči a nevidel a mal uši a nepočul.“ A ešte viacej, keď išiel a premýšľal alebo i spieval o Ježišovi, úplne na cestu zabudol a všetkých tvorov vyzýval k Ježišovej oslave. A pretože Ježiša, a to Ukrižovaného, stále nosil vo svojom srdci, bol pred všetkými inými nádherne vyznamenaný jeho jazvami. Mohol tiež na Ježiša vo vytržení nazerať, ako sedí v nevysloviteľnej a nepochopiteľnej Velebnosti po pravici Ota, s ktorým ako rovnocenný Syn Najvyššieho v jednote s Duchom Svätým (Ducha Svätého) žije a kraľuje, víťazí a vládne ako večne nanajvýš Velebný Boh po všetky veky vekov.“
Mohli by sme povedať, že zbožnosť sv. Františka sa opiera o tri piliere: Jasličky, Kríž a Eucharistia. Cez človečenstvo Kristovo nazerá na slávu jeho Božstva.