Dnes sme sa tu zišli, aby sme si uctili pamiatku apoštola Jakuba. Pozrieme sa do tradície, čo nám hovoria o ňom starodávne svedectvá. Kto bol tento apoštol, ktorý je tak zvláštnym spôsobom uctievaný v Španielsku?
Sv. Jakub Starší, ktorého týmto označením odlišujeme od iného apoštola, ktorý sa takisto volal Jakub, bol synom otca Zebedeja a matky Salome a bratom sv. Jána Evanjelistu. Spolu s apoštolom Petrom a Jánom tvorili akési najdôvernejšie spoločenstvo okolo Pána Ježiša. Boli svedkami Premenenia na hore, ale takisto videli i krvavý pot v Getsemani. Pán Ježiš im dal prezývku: „synovia hromu“.
Stará tradícia zachovaná v liste Polykarpa z Efezu pápežovi Viktorovi (189-198) hovorí o sv. Jánovi Evanjelistovi, ale rovnako sa to týka aj jeho brata Jakuba, toto: „Ján, ktorý spočinul na prsiach Pána, bol rodom kňaz a nosil petalon. Bol svedok a učiteľ. On odpočíva v Efeze“. Podľa tohto svedectva obidvaja bratia, Jakub i Ján, pochádzali z Veľkňazskej rodiny. Petalon bol čelenkou veľkňazov. Právo nosiť petalon mali len veľkňazi. Nech nás nemýli to, že ich Pán Ježiš povolal ako rybárov. U Židov platilo pravidlo, že každý, kto nebol zrovna v aktuálnom úrade veľkňaza, musel sa živiť remeslom. Vidíme to napríklad u sv. Pavla, ktorý okrem toho, že študoval u nôh Gamaliela, vystupuje ako ten, ktorý ovláda výrobu stanov a ňou sa aj živil.
Možno i z týchto faktov lepšie pochopíme zvláštnu prosbu ich matky, aby zaujali význačnejšie miesta v Božom kráľovstve. V určitom zmysle táto prosba mala svoje opodstatnenie. Oni spolu s apoštolom Petrom, ktorý predstavuje novozákonné kňazstvo, tvoria zvláštnu, najdôvernejšiu skupinu okolo Pána Ježiša. Bolo známe, že židovský veľkňaz bol povinný prebdieť v modlitbách v spoločenstve mladších kňazov noc pred sviatkom zmierenia. Podobne to robí Pán Ježiš na Olivovej hore. Z toho, čo sme povedali, môžeme pochopiť aj skutočne teologické nadanie, ktoré sa prejavuje v evanjeliu sv. Jána, aj zvláštnu pozíciu, ktorú mal apoštol Jakub u kresťanov židovského pôvodu, ako aj to, prečo musel ako prvý z apoštolov zomrieť mučeníckou smrťou práve sv. Jakub, starší.
Po Nanebovstúpení Pána hlásal apoštol Jakub evanjelium v Samárii. Iné podanie, ktoré sa však zdá skôr stredovekou legendou, hovorí, že hlásal evanjelium v Španielsku. Okolo Veľkej noci roku 44 vojaci Heroda Agripu I. zatkli apoštola a na príkaz kráľa ho sťali mečom. Jakub bol prvý spomedzi dvanástich apoštolov, ktorý zomrel mučeníckou smrťou za Krista.
Staroveká legenda hovorí o tom, že cestou na popravisko šiel sprievod okolo domu, v ktorom sedel muž chorý na dnu a neschopný chôdze; poprosil apoštola o pomoc. Na smrť odsúdený povedal chorému: „V mene môjho Pána Ježiša Krista vstaň zdravý a chváľ svojho Spasiteľa.“ Muž sa zdvihol a mohol znovu chodiť. Jeden z katov padol na kolená a vyznal vieru. Bol potom sťatý spolu s Jakubom. Pravdepodobne z tohto zázraku sa odvodzuje, že Jakub je patrónom, ktorý môže pomôcť pri reumatických ochoreniach.
Tradícia hovorí, že kresťania postavili na mieste jeho umučenia kostol. Jeho ostatky mali byť okolo roku 70 prenesené na Sinaj, kde pôvodne stál kláštor sv. Jakuba, dnešný kláštor sv. Kataríny. V 8. st. boli relikvie sv. Jakuba zachránené pred pustošením mohamedánov a prenesené do Španielska. K ich uchovaniu a úcte bol postavený kostol v Galícii, kostol sv. Jakuba, ktorý bol posvätený 25. júla 816. Možno aj z týchto udalostí sa odvodzuje jeho doslova vojenské zameranie proti Maurom, proti Mohamedánom, ktorí ohrozovali Španielsko. Z tohto chrámu sa stalo asi v 10. st. slávne pútnické miesto Santiago de Compostella, ktoré bolo do 15. st. viac navštevované ako samotný Rím a Jeruzalem. K tomuto miestu viedli mnohé slávne pútnické cesty, ktoré boli lemované kláštormi a útulkami pre pocestných.
Význam sv. Jakuba pre Španielsko bol kedysi tak veľký, že Španielsko nazývali aj Jakubovou zemou. V roku 1161 vznikol v Leone rytiersky rád „sv. Jakuba od meča“, ktorý bojoval proti mohamedánom.
Vieme, že sv. apoštol Jakub býva označený aj mušľou. Hovorí sa o Jakubovej mušle. Toto sa odvádza od starého zvyku, že pútnici, ktorí navštívili Jakubov hrob, dostali klobúk, ktorý bol ozdobený veľkou mušľou. Od tohto zvyku sa odvodzuje patronát sv. Jakuba nad klobučníkmi, teda nad tými, ktorí vyrábali klobúky. Sv. Jakub bol patrónom rytierov, robotníkov, lekárnikov a drogistov, klobučníkov a voskárov, tiež bol patrónom tých, ktorí vyrábali železné reťaze, a samozrejme bol patrónom pútnikov. Zvykli ho vzývať i v prosbách za dobré počasie. Aj u nás býval zvyk, že v deň sv. Jakuba prinášali sedliaci prvé zrelé jabĺčka na požehnanie a do dnešného dňa im zvykneme hovoriť jakubky. Zároveň sa v jeho sviatok konali výročne trhy.
Zobrazovanie sv. Jakuba: Na obrazoch ho môžeme vidieť ako apoštola, väčšinou s knihou. Tiež býva znázorňovaný ako pútnik s palicou, s fľašou, s vreckom a klobúkom. Na niektorých zobrazeniach sú poukazy na jeho mučeníctvo. Zobrazuje sa tiež ako rytier „Matamoros“ čo znamená „ničiteľ Maurov“. Býva zobrazovaný aj s mušľou na plášti.
Vyprosujme si dnes zápal apoštola Jakuba za Kristovu vec a silu svedčiť aj v nepriaznivých pomeroch. Pán Ježiš miluje tých, ktorých možno zaradiť do kategórie „synov hromu!“