Všimnime si v tomto rozjímaní tajomstvo „Obetovania Pána”. Je to jedno z tajomstiev života Panny Márie. Je to tajomstvo jej pokory. V Marinom obetovaní ide o uznanie toho, že Boh je Otec a Pôvodca tohoto krásneho daru, ktorým je Boží Syn. Písmo Sväté nám hovorí: „Keď nadišiel pre nich, podľa Mojžišovho zákona, deň očisťovania, priniesli Ježiša do Jeruzalema, predstaviť ho Pánovi ako predpisuje Pánov zákon.” Skúsme z tejto myšlienky vyvodiť niekoľko záverov pre svoj osobný i rodinný život:
a. „Priniesli Ježiša do chrámu”
Chrám podľa židovských predstav symbolizoval rajskú záhradu. Miesto, kde mal človek spoločenstvo s Bohom. Voviesť niekoho do chrámu, znamenalo, uviesť ho do spoločenstva s Bohom. Predstaviť mu Boha Otca, Stvoriteľa a Pána. Každý otec i matka dlhujú svojím deťom toto svedectvo. Toto svedectvo môže byť formulované podobnými slovami, alebo v tom istom zmysle, ako ho formuluje matke synov Makabejských: „Neviem, ako ste vznikli v mojom lone. Ja som vám nedarovala ducha ani život, ani som nikomu z vás nedala dohromady všetky časti tela. Preto teda Stvoriteľ sveta, ktorý dáva vzniknúť človeku pri zrodení o pozná pôvod všetkých vecí, vám vo svojej milosti daruje život znovu, keď teraz dávate prednosť jeho zákonom pred sebou samým.”
Alebo si človek môže sám toto svedectvo vydať a pomodliť sa Žalm 139, ktorý hovorí: “Veď Ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky Tvoje diela sú hodné obdivu: a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred Tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil”.
Každý otec a matka dlhuje deťom svedectvo o Božej láske, ktorá nám darovala všetko, čo potrebujeme k existencii. Nielen svet okolo nás, ale nás samých stvoril. Jedine On vie, kto sa počne v živote matky. V knihe proroka Jeremiáša počujeme takúto myšlienku: „Poznal som ťa skôr, ako si sa počal v živote matky”. Jedine Boh od úplného začiatku tvorí dieťa v živote matky.
Je potrebné, aby obidvaja rodičia, otec i matka, vydali toto svedectvo svojím deťom o ich zázračnom pôvode. O úžasnosti Boha, ktorý ich stvoril. Je to veľmi potrebné, pretože len svedectvo dvoch vyznieva presvedčivo.
b. „predstaviť ho Pánovi”
Čo to znamená? To znamená uznať Božiu zvrchovanosť nad svojím dieťaťom. Boh tento život stvoril vaším prostredníctvom, ale je treba za tento prijatý dar prísť poďakovať.
„Predstaviť Pánovi” to znamená aj hovoriť Bohu o svojom dieťati, čiže modliť sa za neho. A tak isto voviesť dieťa do života modlitby. Do tajomstva osobnej modlitby. Viera je dôverný vzťah ku Kristovi. To je základný dar Ducha Svätého. Aj medzi nami sú mnohí, ktorí nikdy nemali dôverný vzťah k Bohu. Ktorí nikdy nepovedali Bohu: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu ťa hľadám, za tebou túži moja duša za tebou túži moje telo.” Nikdy osobne Pána Boha nepoznali. Cely život užívajú v styku s Bohom modlitebnú knižku, ale nikdy sa osobne a zo srdce Pánu Bohu neprihovorili. Nikdy sa Bohu nepredstavili, nikdy Bohu nepovedali: „Bože Otče, volám sa tak a tak, bývam tam a tam, som ženatý, som Tvoj syn a mám také a také starosti a problémy.” Osobne sa s Bohom nepoznajú, hoci možno už roky prijímajú sviatosť Kristovej Lásky, Telo Kristovo. Nikdy ich nikto Pánovi nepredstavil. Možno sú to dnes už starí ľudia a nikdy neboli vovedení do tajomstva osobnej modlitby, osobného vzťahu k Bohu.
c. „ako predpisuje Pánov zákon.”
Rodičia, ktorí neuznávajú Pánov zákon, nie sú skutočnými rodičmi, pretože hriechom nivočia šťastie a život svojho dieťaťa. Koľko krát počujeme náreky zo strany rodičov: „Však sme mu všetko dali.” Toto nieje poslanie rodičov. Ani nesmierne dobrotivý Boh nám nedáva všetko o čo prosíme, ale len to, čo je prospešné pre nás. Poslanie rodičov je aj v tom, vedieť povedať nie. Nemôže trojročné dieťa komandovať celú rodinu, ako si dupne tak budú skákať otec, mama, starý otec, stará mama. Rodičia majú povinnosť svojím životom ukázať poslušnosť Božiemu zákonu, ktorý nám bol daný ako návod ku šťastnému životu. Prorok Izaiáš nás v mene Božom napomína: „Keby si si všímal moje prikázania, tvoj pokoj by bol ako rieka.”
d. „každý prvorodený bude zasvätený Pánovi”.
Prečo je potrebné toto zasvätenie a nielen u prvorodených, ale u všetkých deti. Pretože to vyplýva zo zložitej situácie, do ktorej sa narodí každé dieťa. Od Boha dostáva dar osoby, je to úžasný Boží dar jeho lásky. Boh sa zaviazal, že vždy, keď dvaja ľudia vytvoria podmienky pre vznik nového života, On dá dar osoby. Toto Božie Slovo, tak ako každé Božie Slovo, je nezrušiteľné. Boh nikdy neodvoláva svoje Slovo. A platí to aj vtedy, keď prichádza na svet dieťa nemanželské, alebo predmanželské, alebo dokonca dieťa, ktoré prichádza na svet ako plod znásilnenia. Každá nová bytosť je posvätná. Boh každému dáva dar osobného ducha. Od rodičov však dieťa dedí telo, v ktorom prebýva hriech a smrť. Narodí sa do sveta, ktorý už nieje Božím Kráľovstvom, narodí sa do sveta, kde vládne hriech a smrť. Ak chceme, aby toto dieťa bolo šťastné, aspoň nakoľko je to možné na našej zemi, treba urobiť tento úkon zasvätenia Pánovi. V krste sa prihlasujeme ku svojmu Vykupiteľovi. V moci Kristovej smrti na kríži, je toto dieťa vyslobodzované z moci Satana a odovzdáva sa Bohu ako jeho vlastníctvo.
V tomto zápase so Zlom si však človek sám nemôže pomôcť, preto nám Boh prichádza na pomoc. Ježiš Bohočlovek nám zjavuje, že Boh a človek môžu existovať spolu v jednej bytosti. Že Boh naďalej má záujem o človeka, že veľkosť človeka je v Bohu. Pretože Boh je Láske, a my sme len vtedy skutočnými ľuďmi, skutočnými obrazmi Boha, keď je v nás Láska Božia. Sv. Ján hovorí: „Tým, ktorý ho prijali ,dal moc stať sa Božími deťmi”. Panna Mária je pre nás vzorom osobného prijatia Kriste.