Sv. Vít (Vitus, Guy) – jeho meno znamená veselý, živý. Je uctievaný ako jeden zo 14 pomocníkov. Je jedným z patrónov českej krajiny a je mu zasvätený chrám na Pražskom hrade (tj. chrám sv. Víta). Narodil sa niekedy medzi rokom 293 a 297 v prístavnom meste Mazara di Vallo na západnom pobreží Sicílie ako syn pohana Gelasa. Ako sedemročný sa Vít stáva kresťanom vplyvom svojej opatrovateľky Crescentie a svojho učiteľa Modesta. Je to práve doba Diokleciánovho prenasledovania kresťanov.
Vít, ako kresťan, začína byť pre celú rodinu nebezpečenstvom, a tak na neho najprv nalieha jeho otec, nech sa svojej viery vzdá. Chcel syna prinútiť k uctievaniu helénskych božstiev prehováraním i bitím. Nakoniec ho zavrel do miestnosti, kým ho viera v Ježišovo učenie neprejde. Náhle ucítil príjemnú vôňu, ktorá vychádzala z Vítovej izby. Odomkol dvere a uvidel sedem anjelov stáť okolo jeho syna. Vyľakal sa a vykríkol: Bohovia prišli do môjho domu! Čoskoro na to oslepol. Sľúbil najvyššiemu bohu Jovišovi býka so zlatými rohmi, pokiaľ ho uzdraví. Ale zázrak sa nekonal. Požiadal teda syna, aby mu pomohol. Vít sa vrúcne modlil k Bohu a otcovi sa vrátil zrak. Keď sa cisársky námestník Valerián oboril na Gelasa, prečo Vít neuctieva rímskych bohov, vydal otec svojho syna ako kresťana rímskym úradom. Valerián najprv nechá Víta zbičovať, potom ho vypočuje a dá mu lehotu na rozmyslenie, či sa vzdá alebo nevzdá svojej viery – zbičovaný Vít sa ale viery zriecť nemieni, naopak, v nestráženom okamihu sa mu podarí z Valeriánovho zajatia s Crescentiou a Modestom utiecť.
Vít utiekol s oboma dospelými do Lucany v Dolnom Taliansku. Keď boli odhalení ako kresťania, boli zatknutí a v Ríme predvedení pred cisára Diokleciána. Tam podľa legendy vyliečil Vít cisárovho syna z padúcnice, ale napriek tomu bol aj so svojimi dospelými sprievodcami vhodený do vriaceho oleja. To im však neuškodilo a neusmrtil ich ani lev, ktorému boli predhodení na zožratie, ale si ľahol k nim a lízal im nohy. Nakoniec boli natiahnutí na škripec a popravení mečom. To sa odohralo roku 304. Iné podanie hovorí, že sv. Vít a jeho sprievodcovia boli popravení na Sicílii. A ešte iné o tom, že skonal, až keď ho zavesili na strom a prebodli trojzubcom.
Skutočnosť, že Vít zomrel už, ako dieťa spôsobila, že jeho kult silnel oveľa silnejšie ako u iných mučeníkov a preto patrí medzi najuctievanejších svätých, asi 150 miest tvrdí, že majú Vítove pozostatky a sú na to patrične hrdé, mnohonásobne viac je však kostolov v mnohých krajinách nesúcich jeho meno. Už okolo r. 600 sa veľmi silno začína šíriť úcta k sv. Vítovi. Prvý kostol mu bol zasvätený v Ríme, jeho ostatky boli prevezené do baziliky v Paríži, neskôr do opátstva v Corvey. R. 1355 bola hlava svätca prevezená do Prahy, kde je uložená v chráme sv. Víta.
V slovanských krajinách je sv. Vít uctievaný ako jeden z patrónov českej krajiny, časť jeho ostatkov dostáva darom od nemeckého kráľa Henricha I. Vtáčnika české knieža sv. Václav, ktorý potom necháva na Pražskom hrade na Vítovu počesť vystavať štvorapsidovú rotundu. Kráľ a cisár Karol IV. Luxemburský potom v 14. storočí získa ďalšiu časť Vítových ostatkov, uložených v Pavii, a ukladá ich do nového chrámu, stavaného na Pražskom hrade – tento chrám neskôr dostáva meno chrám sv. Víta a je dodnes jedným z najmajestátnejších chrámov Európy.
Pod jeho rozsiahly patronát spadajú územné celky aj mnoho rôznych profesií, je vzývaný na ochranu pred chorobami i pred živlami. Sv. Vít je patrón Saska, Bavorska, Pomoran, Rujany a Sicílie a Talianska; Čiech a Prahy a dokonca aj Srbska. Je ochrancom saských cisárov, mládeže, hostinských, lekárnikov, vinárov, hercov, komediantov, sládkov, baníkov, kováčov a kotlárov, ale aj nemých a hluchých.
Je vzývaný k ochrane cudnosti, domácich zvierat, psov a hydiny, proti padúcnici, epilepsii, posadnutosti, hystérii a kŕčom, proti ušným a očným chorobám, proti pomočovaniu do postele, proti chorobe zvanej tanec sv. Víta (chorea); proti napadnutiu zvieratami, proti uhryznutiu psom, proti uštipnutiu hadom; proti blesku, nečasu a nebezpečenstvu ohňa; proti neplodnosti; pre dobrú sejbu a dobrú úrodu. Rozhodne zaujímavou skutočnosťou je, že sv. Víta je možné vzývať na ochranu proti zaspaniu.
Vítova postava má bohatú ikonografiu. Väčšinou je znázornený ako chlapec vo vznešenom šate, niekedy s klobúkom. Ako známku svojho patronátu nad saským cisárskym domom nesie Vít niekedy znaky panovníka. Väčšinou ale nesie znaky svojho mučeníctva, prípadne je zobrazovaný so svojou dojkou a učiteľom. Máva pri sebe knihu, kohúta ako symbol bdelosti, leva, chlieb, kotol (s vriacim olejom), orla, zajaca, prípadne model kostola.
Bože, ty si posilňoval sv. mučeníka Víta, aby ti zachoval svoju vernosť a už v mladistvom veku dosiahol korunu víťazstvo; na jeho príhovor dávaj aj v dnešnej dobe mladým ľuďom odvahu a silu, aby svojim životom smerovali k tebe… (z Dennej modlitby cirkvi).