Na dnešný dátum pripadá sviatok sv. Marty. Podľa starokresťanskej tradície bola Marta sestrou Márie a Lazára, ktorých mal Ježiš veľmi rád. Tradícia o nej hovorí, že po Nanebovstúpení Pána sa spolu s Máriou a so svojím bratom Lazárom dostali do Francúzska, kde založili cirkevnú obec a ohlasovali evanjelium. Tak ako sa jej sestra stala symbolom kontemplácie, tak sa Marta stala symbolom charity, činnej kresťanskej lásky, ktorá sa prejavuje v skutkoch.
Evanjelium sv. Lukáša nám vykresľuje Martu ako tú, ktorá sa predovšetkým stará o veci pozemské. Úryvok z evanjelia podľa sv. Jána ju ukazuje trochu v inom a krajšom svetle, ako ženu hlboko veriacu v Krista, ako tú, ktorá verí vo vzkriesenie tela a v moc Ježišovu i nad mŕtvymi. Práve jej Ježiš zvestoval: „Ja som Vzkriesenie a Život.“ Jej sestra Mária, akoby bola otrasená vo viere smrťou svojho brata Lazára. Je to Marta, ktorá kráča v ústrety Kristovi, a ktorá svojou vierou vyprovokuje zázrak vzkriesenia.
Sv. Augustín sa takto zamýšľa nad postavou Marty: „Slová nášho Pána Ježiša Krista nám pripomínajú, že sa máme usilovať o jedno, aj keď sa na tomto svete namáhame o mnohé veci. Usilujeme sa, lebo sme ešte vzdialení, nie sme doma; zatiaľ sme na ceste, ešte nie vo vlasti; iba túžime, ešte neužívame. Ale usilujme sa a usilujme sa bez znechutenia a bez prestania, aby sme sa raz dostali do cieľa.
Marta a Mária boli dve rodné sestry, a nielen podľa tela, ale aj vo viere. Obe sa primkli k Pánovi, obe svorne slúžili Pánovi, keď bol u nich ako človek. Marta ho prijala ako sa zvyčajne prijímajú pocestní. No pritom prijala slúžka svojho Pána, chorá svojho lekára, stvorenie svojho Stvoriteľa. Tá, ktorá potrebovala duchovný pokrm, prijala toho, ktorý potreboval telesný. Lebo Pán si dobrovoľne vzal prirodzenosť sluhu a chcel, aby ho v tej prirodzenosti sluhu sluhovia živili, lenže nie z nevyhnutnosti, ale zo svojej blahovôle. Lebo aj to bola blahovôľa, že sa dal živiť. Mal telo, v ktorom mohol byť aj hladný aj smädný.
Tak bol teda ako hosť prijatý Pán, ktorý „prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi:“ Adoptoval sluhov a urobil ich bratmi, vykúpil zajatcov a urobil ich spoludedičmi. No nech nik z vás nepovie: „Blažení tí, čo mohli Krista prijať do svojho domu!“ Nežiaľ, nešomri, že si sa narodil v čase, keď už Pána nevidíš v tele. Túto poctu ti neodňal. Hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste urobili“
Napokon, Marta, ty požehnaná za dobrú službu, dovoľ, aby som ti povedal, že hľadáš odmenu za túto svoju námahu – pokoj. Teraz máš plno práce s obsluhou, chceš nakŕmiť smrteľné telá, hoci aj svätých. Ale keď prídeš do onej vlasti, vari tam nájdeš pocestného, ktorého by si mohla pohostinne prijať do domu? Nájdeš hladného, ktorému by si mohla lámať chlieb? Smädného, ktorému by si mohla podať nápoj? Chorého, ktorého by si mohla navštíviť? Rozvadeného, ktorého by si mohla uzmieriť? Mŕtveho, ktorého by si mohla pochovať
Nič také tam už nebude. Ale čo tam bude? To, čo si vybrala Mária. Tam nebudeme nikoho živiť, tam budú živiť nás. Preto tam bude v plnosti a dokonalosti to, čo si tu vybrala Mária, keď z onoho bohatého stola Pánovho slova chytala omrvinky. Chcete vedieť, čo tam bude? Sám Pán hovorí o svojich sluhoch „Veru, hovorím vám: Posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať“.“
Sv. Františka nás poučuje, že poznanie majú sprevádzať dobré skutky: „Apoštol hovorí: „Litera zabíja, ale duch dáva život“ (2 Kor 3,6). Literou sú zabití tí, ktorí sa usilujú len a len poznať iba slová, aby platili za múdrejších než ostatní a mohli získať veľké bohatstvo, ktoré potom darujú svojím príbuzným a priateľom. A literou sú zabití tí rehoľníci, ktorí nechcú nasledovať ducha Písma svätého, ale tužia len po tom, aby poznali slová a vykladali ich druhým. A ti naopak sú oživení duchom Písma svätého, ktorí každé písmeno, ktoré poznajú, snažia sa poznať hlbšie a svoje vedenie nepripisujú sami sebe, ale slovom a príkladom ho vracajú Bohu, Najvyššiemu Pánovi, ktorému patrí všetko dobré.”