Dnes je sviatok sv. Lukáša – evanjelistu. Podľa starovekej tradície, pochádzal zo sýrskej Antiochie. Jeho rodičia boli veľmi zámožní. Vybadali mnohé schopnosti u svojho syna a dali ho na štúdiá. Lukáš, po mnohých štúdiách, postupne spoznáva márnosť sveta a cíti potrebu jasnejšieho svetla. Uverí v Boha a stáva sa najprv židom. Až neskoršie sa stáva kresťanom. Nevieme na podnet koho alebo čoho sa obrátil, ale mnohí predpokladajú, že bol duchovným dieťaťom sv. Pavla. Bol spoločníkom sv. Pavla pri jeho namáhavých a nebezpečných misionárskych cestách. Na jednom mieste v liste sv. apoštol Pavol píše, že všetci ho opustili, len Lukáš zostal s ním. Sv. Pavol vyžadoval od svojich spoločníkov veľkú odvahu, obetavosť a namáhavú službu.
Sv. Lukáš sa určite okrem sv. Pavla stretal i so svätým Jánom apoštolom a Pannou Máriou. Potvrdzuje to aj jeho evanjelium, ktoré popisuje udalosti, ktoré sa mohol dozvedieť jedine od Panny Márie, alebo jej najbližších. On jediný opisuje „Zvestovanie“, píše veľmi podrobne o narodení Pána Ježiša. Celé jeho evanjelium by sme mohli nazvať evanjeliom o milosrdnej láske Otca. Zvlášť to vidíme v podobenstvách, ktoré sa objavujú len v jeho evanjeliu: o dobrom pastierovi hľadajúcom stratenú ovcu, o márnotratnom synovi, podobenstvo o milosrdnom samaritánovi preukazujúcom lásku k blížnemu. Mohli by sme povedať, že v jeho evanjeliu sa názorne ukazuje teológia Pavlových listov. Skutky apoštolov, ktoré tiež on napísal, sú pokračovaním udalostí z evanjelia, zachytávajú Nanebovstúpenie Pána, Zoslanie Ducha Svätého, obrátenie Šavla, mučenícku smrť diakona Štefana, prenasledovanie kresťanov. Po mučeníckej smrti apoštola Pavla, ktorú podstúpil spolu s apoštolom Petrom v Ríme, začal hlásať Kristovo učenie pohanom a Židom v Macedónsku, Dalmácii, Taliansku a Galii. Sv. Gregor Nazianský píše, že 84 – ročný Lukáš zomrel mučeníckou smrťou v Patrase a že ho obesili na olivový strom. Iná verzia hovorí, o tom, že zomrel prirodzenou smrťou.
Východní kresťania si ho uctievajú ako lekára a maliara. Jeho zameranie na medicínu presvitá aj z jeho evanjelia, kde si všíma Ježišove zázraky z hľadiska medicíny. Pripisujú mu autorstvo viacerých obrazov Matky Božej. Jedna legenda hovorí o obraze Matky Božej Čenstochovskej, že bol namaľovaný na doske zo stola, ktorý používala svätá rodina, a že ho namaľoval samotný sv. Lukáš. Do Čenstochovej sa tento obraz dostal v čase Križiackych výprav z Východu. Nevieme s istotou, či je táto legenda pravdivá, ale vieme určite, že maľoval obraz Matky Božej vo svojom evanjeliu. A ukazuje nám aj vnútorný život Panny Márie. Vtedy, keď píše o tom, ako prijímala Božie Slovo a zachovávala ho vo svojom srdci a rozjímala o ňom. Ukazuje Pannu Máriu ako prvú kresťanku, lebo kresťanstvo začína tam, kde človek prijíma Ježiša ako svojho Pána. Mária počala nový život svojou vierou v Božie Slovo a z moci Ducha Svätého. Toto je medzník, kde končí Starý Zákon a začína Novo Zákonná milosť. „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“. To hlása sv. Ján evanjelista a to isté tvrdí sv. Pavol i jeho žiak sv. Lukáš.
Od 12. st. sa nachádza rakva s pozostatkami sv. Lukáša v jednej z padovských bazilík. Genetická analýza ukázala, že zub z tejto rakvy pochádza od človeka z východnej oblasti Stredozemného mora. Podľa genetika Guida Barbujaniho súhlasí aj datovanie pozostatkov s rokmi, kedy údajne tento svätec žil. Dokumenty zo staroveku dokazujú, že bol lekárom vo východnom Stredomorí a zomrel v roku 150 nášho letopočtu ako 84 – ročný v gréckom meste Théby. Hrob s jeho pozostatkami bol z Théb prevezený do Konštatinopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše. Asi od 12. storočia, od čias Križiackych výprav, je miestom jeho posledného oddychu Padova.