Sv. Ľudmila je typickou predstaviteľkou prvej etapy pokresťančenia Čiech. Zrejme išlo o energickú ženu, lebo jej ostatky hovoria o mohutnej a statnej postave. Narodila sa okolo roku 860 ako dcéra pohanského kniežaťa Slavibora, ktorý panoval na hrade Pšov (terajší Mělník). Jej matka sa menovala Ľudoslava. Všetci si uctievali pohanských bohov. Asi v roku 873 sa Ľudmila vydala za české knieža Bořivoja I. z rodu Přemyslovcov, ktorý bol v tom čase tiež pohanom. Zdá sa, že jej svadba bola aspoň čiastočne politický motivovaná. Týmto zväzkom sa posilnila moc jednej i druhej rodiny. Spolu mali troch synov a tri dcéry.
České i pšovské prostredie bolo pravdepodobne dlhú dobu pohanské, i keď Morava prišla do kontaktu s kresťanstvom už na sklonku 8. storočia a niekoľko kniežat nám neznámych českých kmeňov prijalo už v r. 845 spolu so svojimi vazalmi krst v Rezne. Podľa prameňov v roku 874 navštívil Bořivoj kráľa Svätopluka na Velehrade. Tam sa stretol so sv. Metodom, ktorý ho poučil o kresťanskej viera a pokrstil aj s jeho družinou. Bořivoj priviedol z Moravy staroslovienskych misionárov na čele s kňazom Kaichom. Pravdepodobne táto misia pokrstila neskoršie jeho manželku Ľudmilu. Ľudmila sa stala veľmi horlivou a nábožnou kresťanskou ženou. Rada sa modlila, počúvala Božie slovo, pomáhala chudobným a trpiacim. Sv. Ľudmila sa podieľala na založení prvých dvoch kresťanských chrámov na území Čiech. O jej slovanskej orientácii svedčia aj pozostatky slovanskej liturgie, ktorá sa držala v Čechách až do násilnej likvidácie na sklonku 11. storočia.
Asi v roku 894 Ľudmila ovdovela. Kniežaťom sa stal jej najstarší syn Spytihněv. Ten však v roku 912 bezdetný zomrel. Vládu po ňom prevzal mladší syn Vratislav. Ľudmilu veľmi zasiahla smrť manžela i syna. No niesla tento svoj kríž odovzdane do Božej vôle. Svojim synom pomáhala pri správe krajiny. Vratislav bol pobožný a dobrý kráľ. Staral sa viac o šírenie kresťanstva ako o pozemskú krajinu. Za manželku si vzal Drahomíru, ktorá zrejme tiež prijala kresťanstvo, no na svoju svokru žiarlila. Nenávidela ju aj preto, že Ľudmila sa tešila veľkej obľube medzi ľuďmi, a tiež preto, že Vratislav sa vždy riadil podľa rád svojej milovanej matky. Drahomíra porodila sedem detí, troch synov a štyri dcéry. Nevychovávala ich však kresťansky.
Vratislav preto zveril výchovu svojho najstaršieho syna Václava svojej matke Ľudmile, aby mal dobrého a zbožného nástupcu na tróne. V roku 921 však zomrel. Ľudmilina historická rola nastala po smrti jej synov. Išlo o usmernenie vývoja nástupcu Vratislava I., ešte nedospelého syna Václava. Ľudmila mala vplyv na výchovu Václavovu; podľa legendy práve jej pôsobením získal vzdelanie v jazyku staroslovienskom – dokonca sa hovorí o jazyku gréckom, čo bolo vo vtedajšej strednej Európe vzácnosťou – a až potom ho poslali ku kňazovi menom Učen do Budče, aby si tam osvojil latinskú kultúru.
Hoci mal Václav len deväť rokov, veľmoži ho napriek tomu vyhlásili za panovníka. Ale reálne začala vládnuť Václavova matka Drahomíra a Ľudmile strpčovala život. Tá sa preto uchýlila na svoj vdovský dedičný hrad Tetín pri Beroune. I keď sa ztiahla z verejného života, nedošlo k upokojeniu situácie a v noci 15. alebo 16. septembra 921 ju dala Drahomíra najatými vrahmi zavraždiť. Ľudmilu uškrtili jej vlastným závojom, i keď si sama želala preliať krv mečom podľa vzoru prvokresťanských mučeníkov. Jej telo ľudia pochovali pri hrade Tetín.
Na jej hrobe sa dialo veľa zázrakov. Nad miestom umučenia a zároveň hrobu zriadila Drahomíra prestavbou obytného domu chrám sv. Michala; podľa legiend tak konala v snahe, aby prípadné zázraky Ľudmiline boli pripisované sv. Michalovi. Dnes tam stojí kostolík zasvätený sv. Janovi Nepomuckému.
Keď sa Václav ujal priamej vlády, dal, pravdepodobne v roku 925, preniesť pozostatky svojej starej matky do chrámu sv. Juraja v Prahe. Za svätú bola oficiálne uznaná v rokoch 1143-44. Je považovaná za patrónku matiek, babičiek a vychovávateľov, ale predovšetkým za českú spolu patrónku, nazývanú „matka českej zeme“. Stala sa i patrónkou vinohradníkov.
Kult svätice Ľudmily sa presadzoval postupne. Jeho znaky sa objavujú až za biskupského pôsobení sv. Vojtecha. Najprv bola uctievaná hlavne v mieste svojho posledného odpočinku, kde Boleslav II. a ct. Mlada založili prvý kláštor benediktiniek. Keď mal byť 3. októbra 1100 svätený novo prestavaný kostol sv. Petra, abatiša predložila novému pražskému biskupovi Heřmanovi medzi ostatkami, určenými pre oltár, tiež časť Ľudmilinho závoja, biskup pochyboval o jej svätosti a preto previedol skúšku ohňom; kronikár Kozmas sa sám hlási medzi očitých svedkov zachovania závoja a píše o slzách radosti biskupovej a všetkých prítomných. Potom už kult svätice vzrastá.
Od doby Karla IV., ktorá mala zásluhy na vytvorení náhrobku svätice stretávame sa s početnými ikonografickými dokladmi Ľudmilinho kultu; i v Rakúsku nájdeme sochu svätice s povrazom v ruke vo svätoštefanskom viedenskom dóme. Životný príbeh sv. Ľudmily bol tiež – už od r. 1655 – inspiračným zdrojom divadelných hier anonymných barokových autorov.