Meno Katarína pochádza z gréckeho Katharos, čo znamená čistý, mravný, alebo Aikateriné, čiže vždy čistá. Životopisné údaje o sv. Kataríne sa nám dochovali len v podobe legiend. Podľa nich sa Katarína – dcéra kráľa Kosta – narodila v egyptskej Alexandrii. Pochádzala teda z kráľovského rodu a žila v egyptskej Alexandrii na rozhraní 3. a 4. storočia. Bola neobyčajne krásna a vysoko vzdelaná. Odmietala každého nápadníka s poznámkou, že svoju ruku dá len tomu, kto bude od nej vznešenejší, bohatší a múdrejší. Raz sa na púšti stretla s kresťanským pustovníkom, ktorý jej povedal, že nájde primeraného ženícha len vtedy, keď uverí v Ježiša Krista. Daroval jej obrázok Panny Márie s Ježiškom na rukách a dodal, že toho ženícha dostane len za pomoci jeho Matky. Z jeho rozprávania pochopila, že jej duchovným ženíchom bude Ježiš Kristus, a nie syn cisára Maximina, s ktorým ju tajne zasnúbila jej matka bez Kataríninho vedomia.
Onedlho po Kataríninom krste sa v Alexandrii slávila obeta ku cti pohanských modiel. Aj Katarínu vyzvali, aby sa tejto obety zúčastnila, ona tam však šla iba preto, aby ohlasovala cisárovi Maximinovi, že pohanskí bohovia sú modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo dostať cisára do úzkych a následne aj obrátiť na kresťanstvo 50 najlepších filozofov, ktorí ju mali pôvodne usvedčiť z omylov. Zúriaci cisár Maximinus dal všetkých upáliť na hranici. Katarínu zajali a vrhli do žalára, kde bola 11 dní bez jedla a nápoja, podrobili ju bičovaniu, dali ju lámať na kolese, ktoré však blesk z neba rozbil na kúsky, preto sa často znázorňuje so zlomeným kolesom, a dlhé dni ponechaná bez potravy. Vždy sa však zázračne uzdravila.
Cisár Maximinus, zdesený jej zázrakmi, ju dal napokon sťať mečom, s ktorým sa sv. Katarína tiež zvykne zobrazovať. To sa udialo niekedy medzi rokom 311 a 314 v Alexandrii. Jej pozostatky boli podľa legendy anjelom prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v pravoslávnom kláštore sv. Kataríny. Tradične sa znázorňuje s mečom, palmou, knihou alebo so zlomeným kolesom.
Katarína, panna a mučenica, patrila v stredoveku po Panne Márii k najuctievanejším sväticiam. Radila sa medzi 14 pomocníkov v núdzi. Sv. Katarína je patrónkou dievčat, panien a vydatých žien; učiteľov, študentov a žiakov; teológov, filozofov a rečníkov; univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom – napr. kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníhtlačiarov, obuvníkov. Ľudová múdrosť hovorí: „Katarína na ľade, Vianoce na blate”. Sú jej zasvätené mnohé chrámy, jej meno nosia mnohé dievčatá a ženy.
Kláštor sv. Kataríny sa zaraďuje medzi najstaršie a najvýznamnejšie kresťanské pamiatky sveta, je považovaný za prvý kresťanský kláštor vôbec. Stojí na úpätí hory Sinaj – Mojžišovej hory vo výške 1570 m. nad morom, na mieste, kde podľa Starého zákona Boh prehovoril k Mojžišovi z horiaceho kra. Pôvodná kaplnka na mieste kláštora vyrástla v roku 342, v roku 537 dal cisár Justinián vystavať na tomto mieste kláštor podobajúci sa pevnosti, aby bol schopný odolať nájazdom nomádov. Počas storočí prešiel kláštor rôznymi úpravami, dodnes možno v jeho komplexe obdivovať prekrásnu baziliku či slávnu mozaiku znázorňujúcu Ježiša v sprievode Mojžiša a proroka Eliáša.
Vyprosujme si od tejto hrdinskej mučenici silu k vyznávaniu svojej viery.