Dnes nám cirkev predkladá na povzbudenie vzor hľadača pravdy a tým je Sv. Justín, ktorý sa narodil v meste Nablus v Samárii a bol pôvodom Grék. Získal značné vedomosti z rétoriky, poézie a histórie a potom sa venoval filozofii, ktorú študoval v Edese a Alexandrii. Postupne zastával viaceré filozofické smery. Bol stoikom, pýtagorejcom a platonikom, no okolo roku 130 sa stal kresťanom a je všeobecne pokladaný za prvého kresťanského filozofa. Až Písmo Sväté a hlavne Ježiš dokázali utíšiť jeho túžbu po Pravde. Viedol verejné dišputy so židmi, pohanmi a heretikmi najmä v Ríme, kam prišiel približne r. 150.
Bol filozofom, mal odvahu napísať a poslať cisárovi Apológiu – obhajobný spis. Podáva podrobne základné učenie kresťanskej viery a zdôrazňuje: „My kresťania nie sme vinní zo zločinov proti všeobecnému právu. Bolo by tyranstvom a nedopatrením ďalej udržiavať výnimočné represívne zákonodarstvo voči tým, ktorí ako viete, sú najlepšou vrstvou ríše, pretože sú vlastníkmi pravdy”.
Keď prenasledovanie neprestávalo, napísal Justín novú apológiu, v ktorej sa ponosuje na osočovanie cynika Krescenta, že kresťania sú bezbožníci. „Niekoľkokrát na verejných dišputách som ho usvedčil z nevedomosti. Azda Ti záznamy z týchto diskusií prišli do rúk. V tom prípade, mohol si, cisár, vidieť, že nemá ani jednoduché základné vedomosti o našej viere. Ale ak sa tieto záznamy nedostali až k Tebe, označ deň, kedy sa má začať znovu táto diskusia v Tvojej prítomnosti. Je to téma hodná pozornosti samého cisára.”
Jeho zachované dielo, ktoré obsahuje dve Obrany a Dialóg s Tryfonom, patrí medzi najstaršie diela z poapoštolského obdobia odrážajúce názory kresťanského intelektuála. Opisuje sa v nich kresťanská viera, obrady krstu a Eucharistie a rozdávanie almužien. Vyvracajú nepravdivé obvinenie z ateizmu a bezbožnosti. Poukazuje na to, že aj vernosť cisárovi sa zakladá na učení Krista a sv. Pavla.
Sv. Justín napr. poučuje Rimanov o tajomstve Eucharistie, pretože pohania ich osočovali, že jedia malé deti: „Nikto nemôže mať účasť na pokrme, ktorý nazývame Eucharistia, ak skutočne neverí v to, čo učíme, a ak nebol očistený kúpeľom na odpustenie hriechov a znovuzrodenia alebo ak nežije zhodne s Kristovým učením. Lebo neprijímame tento pokrm, ako obyčajný chlieb a nápoj. Ale tak ako sa Slovom Božím Ježiš Kristus náš Spasiteľ vtelil, prijal telo a krv pre našu spásu, tak posvätený pokrm Slovom jeho modlitby a určený k tomu, aby živil naše telo a našu krv, aby nás pretvoril, tento pokrm je, my to vieme – telo a krv Vteleného Ježiša. ”
Justínov cieľ bola evanjelizácia. Nazdával sa, že pohania by sa mohli stať kresťanmi, keby mali možnosť pomocou zrozumiteľne formulovanej literatúry poznať kresťanskú náuku. Ale sám učiteľ cisára Marka Aurélia – konzervatívny Rustikus na Krescentovo udanie dal popraviť sv. Justína. Na súde, ktorého autentický záznam sa zachoval, jasne vyznal kresťanskú vieru, odmietol obetovať bohom a prijal utrpenie a smrť ako prostriedok vedúci ku Spáse.
Cisárovi Markovi Auréliovi (161-180) posielali apológie ďalší učenci: Tacián, Apolinár, Meliton a Atenagoras. Tacián bol v Ríme Justínovým žiakom, ale neskôr založil bludársku sektu. Aj ostatní apologéti argumentovali ako Justín, ale niektorí sa viac zaoberali židovstvom, iní pohanským polyteizmom alebo mystickými kultmi, ktoré sľubovali vykúpenie. Všetkým bola spoločná snaha dokázať, že kresťanstvo je jediné naplnenie a večné určenie človeka.