Sv. Jozef sa narodil v 1603 roku v Apúlii v Taliansku. V mladom veku vstúpil do Rehole Menších Bratov Konventuálov. Po svojej kňazskej vysviacke horlivo pracoval s veľkou láskou k ľuďom. Obdarovaný zázračnými charizmami bol predstavenými prekladaný do rôznych kláštorov. Bol nezvyčajne poslušný, pokorný a trpezlivý. Bol veľkým ctiteľom Najsvätejšej Sviatosti a Matky Božej. Umrel v Osimo v Picenii v 1663 roku.
Počuli sme hlboké myšlienky z listu sv. Pavla. Najprv hovorí sv. Pavol o rôznych charizmách a potom nás vyzýva, aby sme sa usilovali dosiahnuť vyššie duchovné dary. Možno sa pýtame: Ako sa môžeme usilovať o dosiahnutie týchto vyšších darov? Tieto duchovné dary môžeme dosiahnuť tým, že sa stále viac snažíme o jednotu s vôľou božou, lebo ako hovorí apoštol Peter: „Boh dáva svojho Ducha tým, ktorí ho poslúchajú!“ Toto zjednotenie s vôľou božou, táto žitá poslušnosť Božiemu Slovu, je miestom preniku Ducha Svätého do našej bytosti. Avšak najväčším dôkazom Ducha Svätého a jeho prejavom v nás je láska. Bez lásky nič v našom duchovnom snažení nemá cenu.
Existujú cirkevné spoločenstvá, ktoré veľmi zdôrazňujú dar jazykov. Považujú ho za evidentný dôkaz prítomnosti Ducha Svätého. Sv. Pavol však hovorí: „Keby som hovoril jazykmi ľudskými i anjelskými a lásku by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zuniacim cimbalom.“ Bez lásky by tento dar vyzeral ako zvuk studeného kovu.
Veľký je tiež dar proroctva. Existujú charizmatici, ktorí svojou vierou dokážu uzdravovať a robia rôzne divy, ale nesnažia sa o cirkevnú jednotu, ktorá je najväčším znakom lásky. Ten istý apoštol hovorí: „A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol!“
Sú kresťania, ktorí dôsledne nasledujú evanjeliovú chudobu, ktorí v sebe dôsledne križujú telesnosť, ale veľmi často im pritom stvrdne srdce. Vo vzťahu k druhým sa chovajú chladne, nechápavo a pohrdlivo. Sv. Pavol učí: „A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“
Týmito prirovnaniami nám sv. Pavol chce ukázať na čom predovšetkým v kresťanskom živote záleží. Dar jazykov, dar proroctva, dar divotvornej viery, snaha o dobrovoľnú chudobu, askézu, toto všetko má cenu len vtedy, keď to pramení z lásky a napomáha to rastu lásky v nás. Ak to nevychádza z lásky a nevedie k láske, je to zbytočné a dokonca nám to môže byť aj nebezpečné. Nesmieme si však mýliť lásku s citom. Láska je predovšetkým v snahe zjednotiť svoju vôľu s vôľou Božou. Boha i blížneho miluje ten, kto poslúcha Božie Slovo.
Svätý Jozef z Kopertina hovorí, že bez lásky k Bohu sa nikto nemôže dostať k dokonalosti. Doslova citujem: „Tri veci musia byť rehoľníkovi najvlastnejšie, a to: milovať Boha celým srdcom, neprestajne ho chváliť ústami, a blížnym svietiť dobrými skutkami. Nikto, kto pomýšľa na duchovný alebo rehoľný život, nikdy nedôjde k dokonalosti bez lásky k Bohu. Kto túto lásku má, je bohatý, aj keby o tom nevedel. Kto tej lásky však nemá, je veľmi úbohý. Ako slnko, keď svieti na konáre a listy stromov, zdobí ich farbami a uchováva ich neporušené v ich prirodzenosti, tak Božia milosť, keď osvieti človeka, ozdobí ho čnosťami, zapaľuje v ňom oheň Božskej lásky, robí ho milým v očiach Božích bez toho, žeby narúšala jeho prirodzenosť, ibaže ju zdokonaľuje. Čo Boh od nás najviac požaduje, to rozhodne je naša vôľa, ktorú človek dostal pri svojom zrode zadarmo ako dar od samého Boha, a užíva ju ako svoju vlastnú. Keď sa človek cvičí v skutkoch čností, zaiste to koná s pomocou Boha, od ktorého pochádza všetko dobré: vôľu však má výlučne ako svoju. A preto má Boh najväčšiu radosť, ak sa človek zriekne svojej vôle a celkom sa zverí do rúk Božích. Ako ovocný strom, ak je starostlivo ošetrovaný, dáva bohatú úrodu ovocia, tak aj človek, ktorý ide po ceste Pánovej, musí ustavične rásť a robiť pokroky v čnostiach, aby mohol vydávať najchutnejšie plody svätosti a príklady čností, ktoré by účinne zapôsobili aj na ostatných a pritiahli ich na Pánovu cestu. Avšak trpezlivo a v láske k Bohu znášať príkoria a životné ťažkosti, to treba pokladať za zvláštnu milosť, ktorou Boh štedro obdarúva tých, čo ho milujú. Ako totiž náš Pán Ježiš Kristus pre nás vytrpel toľko preukrutných bolestí, tak Boh chce, aby sme aj my boli účastní jeho bolestí.“
Na záver jeden test: Ako v sebe môžeme rozpoznať božiu lásku? Sv. Pavol hovorí o niektorých jej prejavoch: Láska je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zle, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Nech sa deje čokoľvek, láska vydrží, láska verí, láska má nádej, láska vytrvá.
Jedine Láska má záruku večného trvania. Všetko ostatné poslúži a zanikne, ale láska ostáva. Všetko ostatné je len akoby lešením na stavenisku lásky. Celý svet zanikne ale láska zostane, lebo láska je prejavom Živého Boha v nás. Láska je zmyslom všetkého.