Dnešný svätec sa narodil 24. júna v roku 1386 v Capistrane v Abruzzách (Taliansko) v rodine baróna. Študoval právo v Perugii s výborným prospechom, oženil sa a ako veľmi schopný človek sa už vo svojich 26 rokoch stal hlavným sudcom v Perugii. Taliansko bolo v tej dobe zmietané občianskou vojnou, v meste vypukla vzbura a Jan skončil vo vezení. Tu sa zamýšľal nad svojím doterajším životom a rozhodol sa, že keď z väzenia vyjde, bude sa venovať rehoľnému životu a boju za mier.
Naozaj bol za veľké výkupné prepustený a po dohode s manželkou vstúpil roku 1415 k františkánom. V roku 1420 bol vysvätený za kňaza a spojil prísny asketický život s usilovným štúdiom teológie u sv. Bernardína Sienského. Potom sa stal z neho úspešný kazateľ. Cestoval po celé Európe, kde jeho kázne počúvali tisíce. Používal tie isté metódy ako sv. Bernardín. Pomáhal tiež zo zakladaním kláštorov reformovaných františkánov (observantov), bol poverovaný mnohými misiami a preslávil sa tiež ako uzmierovateľ mnohých sporov.
Pápež mu prejavil dôveru a vymenoval ho za hlavného inkvizítora vo Viedni roku 1451. Tu ho privítali s obrovským nadšením. V roku 1451 sa objavil aj v Čechách, ale kráľ Juraj z Podebrad mu príliš nedôveroval, a nedovolil mu preto vstúpiť do Prahy, ani ho neprijal. Kapistrán sa však nevzdal a obchádzal zbytok zeme, kde bol predovšetkým hosťom pánov z Rožmberka, ktorí jeho snahy podporovali. Prešiel celé Čechy i Moravu a dokonca jeho vplyv siahal aj na Slovensko. V týchto rokoch kázal napríklad v Brne, Olomouci, Chebe, ale odskočil si aj do Durýnska, Saska, Bavorska, Vratislavy a na žiadosť kráľa Kazimíra i do Poľska. Jeho súčasníci tvrdili, že konal časté zázraky a opisovali ho ako malého, chudého a chorľavého muža, ktorý bol však veselý, cieľavedomý a energický.
Po páde Carihradu v roku 1453 ho pápež Pius II. poveril, aby sa zúčastnil ako kazateľ na novej križiackej výprave proti Turkom. Bavorsko a Rakúsko pápeža nepodporilo, ale Uhorsko, ktoré bolo bezprostredne ohrozené tureckou armádou pri Belehrade, jeho výzvu poslúchlo. Jeho povzbudzovanie a osobný príklad dodávalo vojakom v bitke pri Belehrade také nadšenie, že kresťanské vojsko dňa 22. júna slávne zvíťazilo. No nepochované telá mŕtvych v okolí mesta vyvolali choroby, na ktoré obaja Jánovia, Kapistrán i Hunyadi, zomreli na mor.
Z traktátu Zrkadlo klerikov od svätého kňaza Jána Kapistránskeho
„Tí, čo sú povolaní k Pánovmu stolu, majú odstrániť akúkoľvek špinu, či nečistotu chýb a žiariť ako príkladná skratka chvályhodného mravného života. Majú žiť v čestnom spoločenstve, aby boli ako soľ zeme pre seba i pre iných a jasným rozlišovaním osvecovali ako svetlo sveta ostatných. Majú pochopiť, že ich vynikajúci učiteľ Kristus Ježiš nielen apoštolom a učeníkom, ale aj všetkým nástupcom kňazom a klerikom prízvukoval: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.”
Ľudia naozaj pošliapu ako bezcenné blato nečistý a špinavý klérus, slizký od špiny nerestí a zapletený do pút hriechov v presvedčení, že už nie je na nič ani pre seba ani pre iných, lebo ako hovorí Gregor: „Ak sa opovrhuje životom niekoho, nechýba veľa, aby sa pohrdlo aj jeho kázaním.”
„Ale starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní.” Áno, dobrí kňazi požívajú dvojnásobnú úctu, vecnú totiž a osobnú, alebo časnú a zároveň duchovnú, alebo konečne prechodnú i večnú. Lebo aj keď bývajú na zemi a sú zviazaní prirodzenými putami so smrteľnými tvormi, oni sa svedomite usilujú prebývať s anjelmi v nebi, aby boli milí Kráľovi ako rozumní služobníci. Preto ako slnko, čo vychádza svetu na Božej oblohe, „nech tak svieti vaše svetlo” kléru „pred ľuďmi, aby videli” ich „dobré skutky a oslavovali Otca, ktorý je na nebesiach.”
„Vy ste svetlo sveta.” Lebo ako ani svetlo nesvieti samo sebe, ale rozlieva svoje lúče navôkol a prežaruje všetko, na čo dopadá, tak vynikajúci život čistých a spravodlivých klerikov osvecuje a rozjasňuje žiarou svätosti tých čo na nich hľadia. Preto ten, kto je poverený starosťou o iných, musí na sebe ukázať, ako si majú iní počínať v Pánovom dome.“