„Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“ Sv. apoštol Ján, nám všetkým ukazuje to, čo je najdôležitejšie: láska, milovanie. Cirkev a kostol to je a má byť miesto lásky. Čo myslite, čo je láska? Láska je niečo úplne iné, ako čo hovorí a núka svet. Svet pod pojmom láska rozumie zmyselnosť, erotiku. Tieto oblasti môžu byť zapojené do lásky, ak je duch človeka zjednotený s Bohom, ak slúžia tomu zámeru, ktorý im dal Boh, daru nového živote. Ale poznávame, že nemusia mať nič spoločné s láskou, ak sú len nástrojom sebeckej rozkoše. Podla čoho poznáme skutočnú lásku? Ozajstná láska, to je prítomnosť Boha v duší, to je duchovná radosť, predchuť večnosti, čosi úplne nezištné a nesebecké. Láska je viac ako „dajte si znak pokoja“. Láska to je snaha naplniť Boží zámer vo svojom živote a pomôcť i druhým k tomu, aby poznali Boží plán spásy. Láska je zhoda mojej duše so Slovom Božím.
„A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.“ Toto je Božia láska. Fakt Božieho Syna uprostred nás ľudí, fakt Boha v ľudskom tele, nemôže nikoho nechať bez rozochvenia. Boh sa stal človekom, Boh prijal na seba ľudskú existenciu. Vstúpil do nášho sveta, ktorý se po prvotnom hriechu nachádza pod mocou zla. A v tomto svete zápasil so Zlom a na kríži zvíťazil. On nám priniesol nový život a ten život, je v Synovi Božom. Miesto a čas vtelenia sú sväté.
„Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.“ Zvláštnosť tejto lásky spočíva v tom, že nie my sme milovali Boha, ale On miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. Teda Boh prvý miloval a my všetci sme vyzvaní uveriť v túto lásku, aby sme ju týmto spôsobom do seba prijali. Boh sám rieši problém nášho hriechu, ktorý nás od neho oddeľuje. Boží Syn je zmiernou obeťou za naše hriechy. Nehrajme sa s hriechom. Hriech je niečo hrozné, keď takáto daň musela byť zaplatená. Hriech vždy v nás zabíja Božieho Syna.
„Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.“ Ježiš ako obeta zmierenia, to je prejav Božej lásky voči svetu. Aj my sa máme takto milovať skrze Kristov kríž. Kristus ukrižovaný dáva každému jednému človeku nesmiernu hodnotu. Práve preto sa máme milosť, pretože za každého jedného zomrel Kristus. Najväčšou prekážkou Božej Lásky je naše pokrytectvo.
„Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá.“ Boha možno prežiť v sebe a zakúsiť jedine skrze nesebeckú lásku k bratom a sestrám. Prečo sme veľmi často smutný a depresívny, pretože hľadáme samých seba. Tajomstvo človeka je však takéto: „Len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých.“
„A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha.“ Znakom toho, že Boh je v nás je to, že máme toho istého Ducha, akého má Kristus. Znamením Boha v nás je láska, radosť, pokoj, šťastie a nezištnosť. Tento Duch je darom, ktorý máme len vtedy, keď sme zjednotený s vôľou Božou.
„A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta.“ Keď je v nás Duch Boží, prežívame prvotiny Spásy v sebe a môžeme a máme o tom vydať svedectvo. Ježiš je naozaj riešením problému sveta. Svet je chorý na sebectvo. V Ježišovi sa zjavuje nezištná láska. Svet potrebuje túto lásku, bez tejto lásky zhasne. Ak by Slnko neformoval Boží Duch, nevyžarovalo by zo seba svetlo a teplo, ale snažilo by sa všetko vtiahnuť do sebe, ako to robí čierna diera.
„Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu. Ukrižovaný a Vzkriesený Ježiš ja naozaj Božím Slovom, tomuto svetu. Len skrze toto Slovo môžeme viesť s Bohom dialóg. Kto chce obísť toto Slovo, pre toho Boh mlčí: A nieje nič desnejšie ako mlčanie Boha. Boh totiž nemá iné Slovo.
„A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. Vtelenie Syna Božieho je gestom Božej Lásky. Zvláštne je, že v Lásku je vždy potrebné uveriť. Lásky sa zmocňujeme vierou. Ak nechceme v Lásku uveriť, aj ten najšľachetnejší čin, môžeme považovať za podraz. Len viera v Lásku nám de poznať hodnotu stvorených vecí.