Narodila sa okolo r. 1211 ako najmladšia dcéra kráľa Přemysla Otakara I a Konstancie Uhorskej. V detstve je Anežka vychovávaná v cisterciánskom kláštore v sliezskych Třebnicích a v premonštrátskom kláštore v Doksách, niekoľko rokov potom strávila na viedenskom dvore Babenbergovcov. Postavenie kráľovskej dcéry ju neuspokojuje, jej túžbou je vstúpiť do kláštora a stať sa služobnicou Božou. Táto túžba sa jej splnia až po smrti otca v r. 1230, kedy si presadí rozhodnutie, po niekoľkých neúspešných svadobných rokovaniach (okrem iného i s cisárom Fridrichom II., ktorého ponuku na sobáš sama odmietla), že sa bude plne venovať zbožné činnosti. V r. 1232 potom Anežka zakladá špitál sv. Františka pre chudobných a chorých Na Poříčí v Prahe, ktorý od r. 1252 sídli v blízkosti dnešného Karlovho mostu, v r. 1233 potom v blízkosti špitálu vznikajú dva kláštory: mužský – menších bratov sv. Františka a ženský – rádu sv. Kláry a Anežka sa stáva jeho predstavenou. Podľa dochovaných listov je Anežka so sv. Klárou v úzkom osobnom kontakte. V r. 1237 sa Anežka pokúša o založenie vlastného rádu, založeného na prísnom dodržiavaní rádových regúl františkánskeho rádu, ale pápež Gregor IX. nemá pre jej snahy dostatok pochopenia a vznik nového rádu nepovolí. Anežka sa nato vzdáva hodnosti abatiše kláštora sv. Kláry a od r. 1238 potom užíva a to až do svojej smrti titul „staršia sestra” – po dobu jej života potom zostáva miesto abatiše pražského kláštora klarisiek neobsadené. Založila tiež nemocničný bratstvo, z ktorého sa neskôr stal rád krížovníkov, to je jediná česká rehoľa.
Anežka sprostredkovala zmierenie kráľa Václava I. s jeho synom Přemyslom Otakarom II. (1249), stojí tiež za tým, že pohrebisko českých panovníkov je prenesené z kostola sv. Víta na Pražskom Hrade do kláštora klarisiek Na Františku. Bol to tiež jej príhovor, ktorý Moravu a Čechy zázračne uchránil od tatárskeho vpádu. Legenda hovorí, že ku koncu života Anežka uvidela vo videní bitku na Moravskom poli, kde padol r. 1278 jej synovec Přemysl Otakar II.. Po tragickej bitke zostala jedinou Přemyslovna v Prahe. Zomrela v kláštore na Františku 2. marca 1282 ako zmierna obeť za svoj rod a národ. Pochovaná bola v kláštornom chráme. Už onedlho po smrti začína byť Anežka českým ľudom považovaná za sväticu a na jej príhovor sa dejú početné zázraky. O svätorečenia Anežky sa snaží neúspešne, už Ján Luxemburský, potom jeho syn Karol IV. a neskôr Leopold II. Habsburský – až pražský arcibiskup kardinál Schwarzenberg dosahuje v r. 1874 vyhlásenie Anežky za blahoslavenú. Svätorečená je 12. novembra r. 1989 pápežom Jánom Pavlom II.
Svedectvo o jej príkladnom živote a vrúcnej zbožnosti podávajú listy sv. Kláry, ktoré adresovala Anežke. Z jedného z nich vám niečo prečítam: „Tomu, ktorý dáva milosť a o ktorom veríme, že od neho pochádza každý dobrý údel a každý dokonalý dar, vzdávam vďaku za to, že ťa ozdobil tak vynikajúcimi čnosťami a znameniami takej dokonalosti, že si si horlivým napodobňovaním dokonalého Otca zaslúžila stať sa sama dokonalou, takže jeho oči na tebe nevidia nič nedokonalého. To je tá dokonalosť, pre ktorú si ťa sám Kráľ vezme do nebeského príbytku, kde vo svojej sláve sedí na hviezdnatom tróne. Veď si pohrdla dôstojnosťou pozemského kráľovstva, nestála si o ponuku sobáša s cisárom, vyvolila si si cestu svätej chudoby a s veľkou pokorou a vrúcnou láskou si išla za tým, ktorý si ťa vybral za nevestu.
Pretože však viem, ako vynikáš cnosťami, ušetrím ťa ďalšej chvály a nebudem ťa obťažovať zbytočnými slovami, aj keď by nemuselo byť zbytočné, čo by ťa mohlo potešiť. Avšak pretože len jedno je potrebné, aj o to jedno ťa úpenlivo prosím, ak tomu ťa pozývam pre lásku toho, ktorému si sa dala ako obeť svätá a milá. Dodržuj ďalej, čo dodržiavaš, rob ďalej, čo robíš, nevzdávaj sa, ale kráčaj rýchlo a ľahko, bez zakopnutia, bezpečne, radostne a veselo po ceste zaručujúcej blaženosť. Ničomu never a nedopriavaj sluchu ničomu, čo by ťa chcelo otriasť v tvojom predsavzatí alebo zviesť z cesty, aby si neplnila svoje sľuby Najvyššiemu s takou dokonalosťou, k akej ťa Duch Pánov povolal.
Keby ti však niekto hovoril alebo nahováral niečo iné, čo by bolo na prekážku tvojej dokonalosti alebo v rozpore s Božím povolaním, pri všetkej povinnej úcte nepočúvaj jeho rady, ale primkni sa ako chudobná panna k chudobnému Kristovi. Vystavená pre neho v tomto svete pohŕdaniu, sleduj, ako bol pre teba pohŕdaní. V túžbe po jeho nasledovaní sa pozeraj, vznešená kráľovná, uvažuj a rozjímaj, ako sa tvoj Ženích, najkrajšia zo všetkých ľudských synov, pre tvoju spásu stal zo všetkých najúbohejším, pohŕdaným, zbitým, po celom tele prekonávané nespočetnými ranami av úzkostiach umierajúcim na kríži. Ak budeš s ním trpieť, budeš s ním aj kraľovať, ak budeš s ním znášať bolesť, budeš sa s ním aj radovať, ak budeš s ním umierať pribitá na kríž svojich trápení, dostaneš príbytok v sláve svätých v nebi; tvoje meno bude slávnej medzi ľuďmi a bude zapísané v knihe života. A tak miesto toho, čo je pozemské a dočasné, budeš mať po všetky veky vekov podiel na sláve nebeského kráľovstva a miesto vecí pominuteľný dostaneš statky večné a budeš žiť na veky vekov. “(Edit. I. Omaechevarria, Escritos de S. Clara, Madrid 1970, pp. 324-327)