Sv. Andrej bol apoštolom a mučeníkom. Narodil sa približne v tej istej dobe ako Ježiš a pochádzal z Betsaidy v Galileji v Palestíne. So svojím mladším bratom Šimonom, neskorším apoštolom Petrom, žil v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere. Obidvaja bratia si vyrábali na živobytie rybárčením. Možno aj z tohto dôvodu sa neskoršie stal patrónom rybárov a obchodníkov s rybami. Najskôr sa stal Andrej učeníkom Jána Krstiteľa a potom ho ako svojho učeníka povoláva Ježiš. Grécka pravoslávna Cirkev ho uctieva ako svojho apoštola, pričom mu dáva titul „protoklétos“, čo znamená prvý povolaný. Nieje to však úplne pravda, lebo podľa evanjelistov Matúša a Marka boli obidvaja bratia povolaní súčasne ako prví. Kristus dal bratom príkaz hlásať evanjelium a použil k tomu tieto slová: „Poďte za mnou a ja z vás urobím rybárov ľudí.”
Trochu odlišným spôsobom podáva túto udalosť sv. Ján: „V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.” Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?” Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?” Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!” Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Andrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: “Našli sme Mesiáša,” čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: “Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,” čo v preklade znamená Peter.“
Vo všetkých zoznamoch apoštolov uvedených v evanjeliách sa meno sv. Andreja uvádza medzi prvými štyrmi. Osobitne sa spomína jeho účasť na nasýtení piatich tisícou ľudí a v epizóde o Grékoch, ktorí sa chceli stretnúť s Kristom.
Správy o jeho živote, až po smrť sú dosť hmlisté a skôr vychádzajú z legiend ako z vierohodných údajov. Po Ježišovom nanebovstúpení údajne ohlasoval evanjelium v Malej Ázií, medzi Skýtmi v okolí Čierneho mora a dokonca v Kurdistane a Gruzínsku. Tiež existuje legenda o jeho ceste do Etiópie. Podľa vierohodných správ pôsobil v Patrase v južnom Grécku. Okolo roku 60 – za vlády cisára Nera – bol zatknutý miestodržiteľom Egeem. Ten ho nútil, aby slúžil pohanským bohom. Sv. Andrej túto modloslužbu odmietol, preto bol odsúdený na smrť na kríži. Podstúpil mučenícku smrť na kríži tvaru X, ktorý sa od tej doby nazýva Andrejský kríž. A to sa malo stať 30. novembra (60 až 62).
Od 4. storočia boli ostatky sv. Andreja prenesené z Patrasu do Carihradu a ranostredoveký podvrhnutý rukopis mu pripisoval založenie carihradskej cirkvi. Úmyslom bolo vytvoriť akúsi protiváhu pevnejšiemu postaveniu Ríma ako miesta, kde sa nachádzali pozostatky apoštolov Petra a Pavla. Po páde Carihradu – Konštantinopolu, dnešného Istanbulu preniesli križiaci jeho telesné pozostatky do Amalfi, južne od Neapolu, kde sú uložené v Dóme sv. Andreja. Pozostatky odpočívajú pod oltárom v krypte arabsko-normánskej baziliky. Vládca Tomáš Paleologos dal v roku 1462 pápežovi Piovi II. hlavu sv. Andreja. Tá sa stala jedným z najcennejších pokladov chrámu sv. Petra v Ríme. Pápež Pavol VI. túto vzácnu relikviu vrátil v roku 1964 späť do Patrasu.
Kult sv. Andreja sa všeobecne slávi už od 6. storočia. V kalendári je jeho sviatok 30. novembra, prenesenie jeho pozostatkov 9. mája. Je patrónom Ruska a Škótska, na britskej vlajke andrejský kríž predstavuje Škótsko. Znázorňovaný je v pokročilom veku, s dlhými šedivými vlasmi a opretý o kríž. Jeho ikonografickým symbolmi sú kríž tvaru X, rybárska sieť, ryba a povraz.
Dnešné čítanie z listu sv. apoštola Pavla Rimanom nám ponúka stručný návod ku spáse. Hovorí nám o tom, čo máme robiť aby sme mohli dosiahnuť spásu: „Ak ústami vyznávaš, že Ježiš je Pán, a v „srdci veríš, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo viera srdca dosiahne spravodlivosť a vyznanie úst spásu.” Obidve tieto skutočnosti hovoria to isté. Vyznanie úst, že Ježiš je Pán, znamená toľko, aby sme celý svoj život i svoju činnosť podriadili Ježišovi, aby sme sa k nemu hlásili ako ku svojmu Pánovi.
Ak niekto chce ísť za Ježišom, musí podobne ako apoštoli z dnešného evanjelia, opustiť všetko. Ježiš nám všetkým odkazuje: „Ak sa nezrieknete všetkého, čo máte, nemôžete byť moji učeníci!” Zrieknuť sa všetkého, to znamená, všetko zveriť pod Božiu vládu. Vtedy sa v nás uskutočňuje a nastoľuje Božia vláda a Božie Kráľovstvo, o ktorom Ježiš tak veľmi často hovorí Božie Kráľovstvo je úžasné: „Je ako zrno, zasiate do zeme. Človek, ktorý ho zasial, či sedí a či stojí, či bdie, či spí, to zrno rastie a on ani nevie ako”. Totiž Božie Kráľovstvo vracia vitalitu našej duši. Ježiš sám je Život a keď ho prijímame do seba, naša duša znovu nadobúda schopnosť rastu, ktorú stratila dedičným hriechom. Svätý Pavol hovorí: „Všetko, môžem v tom, ktorý ma posiľňuje!” Uznanie Ježiša za svojho Pána, pre nás veľmi často znamená, ustúpiť zo svojich pozícii, odumrieť sebe samému.
Tato prvá fáza je niekedy namáhavá, preto potrebuje doplnenie. „Vieru srdca” Ak v srdci uveríš, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych. Nemôžeme žiť pre smrť. K tomu, aby sme mohli kresťanský žiť, potrebujeme mať pred sebou obzor nového života, život večný spolu s Kristom. Viera srdca, to je radostná skutočnosť. Keď človek verí srdcom, je zaplavovaný blaženou nádejou a teší sa na stretnutie s Kristom. Vyprosujme si túto milosť na príhovor sv. Andreja, ktorého sviatok dnes slávime.