V dnešnom evanjeliu sme mali možnosť počuť slová, ktoré Ježiš adresoval svojim súčasníkom ale aj nám. Aj z týchto slov môžeme pochopiť, ako veľmi chce Ježiš spasiť všetkých ľudí. Počuli sme: „Ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení.“ Jeho slová, prijaté vierou, vedú ku spáse. V liste sv. Pavla Timotejovi nachádzame tvrdenie: „Boh chce spasiť všetkých ľudí“.
Čo vyčíta Pán Ježiš svojim súčasníkom? Vytýka im neveru a jej koreň vidí v ich predsudkoch: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.“ Ich prvým problémom sú predsudky. Je dobré skúmať Písma a dokonca je to žiaduce, lebo naozaj je v nich ukryté tajomstvo Večného života, ale chyba je, ako hovorí sám Ježiš: „vy nechcete prísť ku mne ..!“ Teda chyba je, keď si človek dopredu stanovuje, že Ježiš nesmie byť výsledkom jeho hľadania! Skúmať Písmo a dopredu vylúčiť Ježiša ako Božiu odpoveď na naše problémy, je nesprávne. Je to ako chcieť večný život, ale zároveň nechcieť prijať kľúč k nemu.
„Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku.“ Čo je to Božia láska. Božia Láska je Boh činný v nás. Božia láska do nás prúdi skrze poslušnosť Bohu. Keď toto robíme, naozaj milujeme Boha i ľudí. Kto nemá v sebe ochotu počúvať Boha, zostáva tvrdým človekom, ktorý ide bezohľadne za svojím egom. Kto má ochotu počúvať Boha, ten je priechodný pre Božieho Ducha, v tom môže Boží Duch pôsobiť. Ježiš hovorí, že kto zachováva jeho príkazy, ten ho skutočne miluje a sľubuje, že takýto človek sa stane Božím príbytkom.
„Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?“ Túžba po sláve je vložená do našej prirodzenosti. Človek bol stvorený pre slávu. Čo to je sláva? Sláva je objektívne uznanie osobných kvalít. Každý človek túži po uznaní. Problém nie je v hľadaní slávy, ale skôr v tom, od koho čakáme uznanie, či od hriešnych a pomýlených ľudí, alebo od svojho Stvoriteľa. Chyba našej čisto ľudskej slávy spočíva v tom, že je často len povrchná, alebo niekedy je dokonca ľudským uznaním proti Božiemu pohľadu na hriešneho človeka a teda nie je pravdou. Preto hľadanie slávy u ľudí môže byť a často aj je prekážkou na ceste spásy, ktorá začína poznaním vlastnej hriešnosti. Pán Ježiš nás pozýva, aby sme hľadali predovšetkým Slávu, ktorú dáva Boh. A tá sa prejavuje v dobrom svedomí a začína naším obrátením a prijatím Krista. Sv Pavol učí, že ak je Kristus v nás, je v nás nádej, semienko Slávy. Základom Božieho uznania je Kristus v nás. Bez neho sa Bohu nemôžeme páčiť.
Sv. František nás poučuje: „Buďme pevne presvedčení, že nám patria len chyby a hriechy. Viacej sa máme »radovať z toho, keď sa ocitneme vo všelijakých skúškach« (Jak 1,2) a keď musíme znášať na tomto svete rôzne úzkosti a obtiaže duše i tela pre večný život. Chráňme sa preto všetci, bratia, všetkej pýchy a márnej slávy. Chráňme sa pred múdrosťou tohoto sveta a telesnou chytrosťou. Lebo duch tela chce a veľmi tuží, aby mohol hovoriť, ale málo po skutkoch, a nehľadá zbožnosť a vnútornú svätosť ducha, ale chce a snaží sa dosiahnuť takú nábožnosť a svätosť, aby ju videli ľudia (zrov. Rim 8,6-7). A to sú tí, o ktorých Pán hovorí: „Amen, hovorím vám, už majú svoju odmenu“ (Mt 6,2).
Duch Pána však žiada, aby sme svoje telo umŕtvili, mnoho si ho necenili, zachádzali s ním ako s nižším a podriadeným a pociťovali voči nemu stud; naopak sa snaží dosiahnuť pokoru a trpezlivosť, čistej prostoty a pravého pokoja ducha a nadovšetko stále túži po bázni Božej, Božej múdrosti a božskej láske Otca, Syna a svätého Ducha. A všetko dobré pripisujme Bohu, najvyššiemu a najvznešenejšiemu Pánovi, a uznávajme, že to náleží len jemu; za všetko ďakujme jemu, od ktorého všetko dobré pochádza. A On, Najvyšší a Najvznešenejší, jediný pravý Boh, nech tím vládne; jemu buď vzdávaná česť a On, ktorému všetko dobré patrí ako jeho vlastníctvo, ktorý „jediný je dobrý“ (Lk 18,19), nech prijíma všetku chválu a dobrorečenie, všetku vďaku a slávu. A kdekoľvek vidíme alebo počujeme, že ľudia hovoria alebo robia zlo, alebo urážajú Boha, tam potom dobrorečme, dobro konajme a chváľme Boha, ktorý nech je velebený na veky (Rím 1,25). Amen.“