Rímsky katechizmus nás poučuje: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi” (Hebr 1,1-2). Kristus, Boží Syn, ktorý sa stal človekom, je tým jediným, dokonalým a neprevýšiteľným Slovom Otca. V ňom hovorí všetko a okrem neho nebude už nikdy nijaké iné slovo.“
Dnes slávime spomienku svätého Jána z Kríža, ktorý je učiteľom mystickej teológie. Svätý Ján z Kríža túto pravdu, ktorú sme v úvode počuli, vyjadruje jasne, keď komentuje Pavlov list Hebrejom (1,1-2):
„Hlavný dôvod, pre ktorý bolo v Starom zákone dovolené dávať Bohu otázky a potrebné, aby proroci a kňazi žiadali Boha o videnia a zjavenia, bol ten, že viera v tom čase nebola ešte dostatočne zakorenená a nebol ešte ustálený zákon evanjelia. Teda bolo potrebné pýtať sa Boha na mnohé veci a Boh im odpovedal ráz slovami, inokedy videniami a zjaveniami, obrazmi a podobenstvami a mnohými inými znakmi. A všetko, čo povedal, všetko, čo hovoril a zjavil, sú tajomstvá našej svätej viery alebo aspoň niečo, čo k viere smeruje, alebo vedie.
No teraz, keď je viera pevne postavená na Kristovi a v stave milosti vyhlásený zákon evanjelia, už sa ho netreba vypytovať, ani niet dôvodu, aby hovoril ako kedysi. Keď nám dal svojho Syna, ktorý je jeho jediným a definitívnym Slovom, razom nám týmto svojím jediným Slovom povedal a zjavil všetko, takže už nemá čo povedať.
Preto, keby sa teraz niekto chcel vypytovať Boha na niečo alebo žiadať od neho nejaké videnie alebo zjavenie, myslím, urážal by Boha tým, že neupiera svoje oči na Krista, ale mimo neho žiada nejakú vec, alebo novotu.
Boh by mu mohol odpovedať: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie: počúvajte ho.” „Už som všetko povedal skrze toto svoje Slovo. Len k nemu upieraj svoje oči, lebo v ňom som ti povedal a zjavil všetko a v ňom nájdeš oveľa viac, ako môžeš túžiť alebo prosiť. Už na vrchu Tábor som naňho zostúpil so svojím Duchom a povedal som: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie: počúvajte ho.” Nemáš dôvod žiadať nové formy náuky a odpovedí. Ak som prv hovoril, tak len preto, aby som prisľúbil Krista. Ak sa ma predtým na niečo opytovali, všetky tieto otázky vyjadrovali nádej a túžbu po Kristovi, v ktorom mali nájsť všetko dobro, ale to teraz hlása celá náuka evanjelistov a apoštolov.” Takto uvažuje sv. Ján z Kríža.
Niekedy sa dopúšťame chyby, že duchovné veci hodnotíme podľa intenzity citového zážitku. Myslíme si: „Tam sa človek tak dobre cíti, tam musí byť Božie pôsobenie.” Zatiaľ skutočnosť je taká, že Božie pôsobenie v našej duši, môže byť ľudský povedané vrcholne boľavé, a predsa vedie k uzdraveniu. Nezabúdajte, že aj drogy sú príjemne, možno dokonca omnoho príjemnejšie, ako to, čo môžeme cítiť na miestach rôznych súkromných zjavení, a predsa každý uznáva, že vedú k závislosti, k neslobode a k mnohým iným hriechom. Práve sv. Ján z Kríža učí, že k Bohu sa ide cez duchovnú púšť a noc zmyslov. Vtedy človeka neteší nič, ani modlitba, ani rozjímanie a ani zo svätého prijímania nemá žiadny citový zážitok a predsa sa približuje ku zdroju absolútnej blaženosti. K Bohu sa ide cez očistec a kto to myslí s Pánom Bohom aspoň trochu vážne, vstupuje do očistca už tu na zemi. Ak to Bohu dovolíme, ak sa mu odovzdáme, začne čistiť svoju ratolesť, aby prinášala ešte viac úrody. A toto je paradox mystiky. Rozhodli sme sa hľadať absolútnu blaženosť a krásu, ale narazili sme na nehostinnú púšť. Rozhodli sme sa hľadať Večne Blaženého Boha a narážame na Ukrižovaného Ježiša. A ak chceme prísť ku prameňu blaženosti musíme prejsť púšťou a utrpením očistca.