Dnes si spomíname na sv. Barnabáša, apoštola. Pochádzal z Léviho pokolenia ale rodom z Cypru, ostrova Stredozemného mora. Najprv sa volal Jozef a meno Barnabáš dostal neskoršie, a to preto, že mal osobitný dar presviedčať a potešovať. Slovo „Barnabáš“ znamená „syn útechy alebo potešenia“. Sv. otcovia, a aj sám evanjelista Lukáš, ho nazývajú apoštolom, nie preto, že patril medzi dvanástich, ale preto, že podľa jasného Božieho príkazu bol antiochijskou cirkvou spolu s apoštolom Pavlom vybraný a posvätený za apoštola, a aj preto, že sa veľmi pričinil o rozvoj cirkvi na zemi.
V mladosti bol svojimi rodičmi poslaný do škôl v Jeruzaleme, kde súčasne so sv. apoštolom Pavlom, vtedy ešte Šavlom, navštevoval školu slávneho Gamaliela. Potom uveril v Krista a bol prijatý medzi 72 učeníkov a ako taký počúval slová života z úst samotného Krista Pána.
Panuje názor, že Barnabáš bol prvý, kto predal svoje majetky a peniaze za ne dal apoštolom pre chudobných. Keď sv. Pavol, tri roky po svojom obrátení, prišiel do Jeruzalema, apoštoli sa ho obávali. Barnabáš prvý vzal na seba záruku za jeho dôveryhodnosť. Barnabášovo slovo a jeho odporúčanie mali takú veľkú vážnosť, že sv. Peter prijal sv. Pavla do svojho domu.
Niektorí kresťania, aby unikli prenasledovaniu, ktoré vzniklo po smrti sv. Štefana, odišli z Jeruzalema do Antiochie, kde židom a pohanom ohlasovali evanjelium. Keď sa v Jeruzaleme dozvedeli o ich úspešnej misii, vyslali Barnabáša, aby týchto novoobrátených posilnil vo viere a dal tejto novej miestnej cirkvi základný poriadok. Barnabáš toto všetko dôkladne urobil, a keď sa počet veriacich každým dňom zväčšoval, usúdil, že potrebuje pomocníka. Preto odišiel do Tarzu, kde sa vtedy zdržiaval sv. Pavol, a prosil ho, aby s ním odišiel do Antiochie a tam s ním zdieľal jeho námahy. Obaja ohlasovali Božie slovo a Pán štedro požehnal ich námahy. Bolo to v Antiochii, kde nasledovníkov Krista prvýkrát nazvali kresťanmi.
Čítanie zo Skutkov apoštolských nám o ňom podáva zaujímavé svedectvo. Barnabáš je apoštol, ktorý je vyslaný cirkvou. Hoci zažil individuálne povolanie od Krista a možno zažíval aj osobitné vedenie Duchom Svätým, predsa je tu cirkev, ktorá môže rozhodovať o tom, kde bude jeho práca a charizma osožná. Tým sa nám chce ukázať, že Duch Svätý pôsobí aj skrze rozum našich predstavených, keď je osvietený Božím Slovom a očistený pokáním.
Skutky apoštolské hovoria, že Barnabáš mal zvláštnu schopnosť „vidieť Božiu milosť“. Mal dar rozlišovania. Vedel posúdiť, čo je dielo ľudské a čo je ovocím Božej milosti. Vedel rozlíšiť čiste ľudskú prácu od Božieho pôsobenia. Možno to vyplývalo z jeho vnútornej čistoty. Barnabáš dokázal nielen vidieť Božiu milosť, ale aj tešiť sa z nej. Vedel sa tešiť z toho, čo Božia milosť konala v ľuďoch. Tá Božia milosť, ktorú videl a z ktorej sa radoval, mala konkrétnu podobu: „veľké množstvo ľudí, ktoré uverilo a obrátilo sa k Pánovi“. S týmto množstvom ľudí bolo určite spojené aj množstvo pastoračnej práce, množstvo starostí a predsa, pretože bol plný Ducha Svätého, radoval sa z toho.
Skutky apoštolské hovoria, že „povzbudzoval všetkých, aby vytrvali pri Pánovi, ako si zaumienili vo svojom srdci“. Naša služba spočíva aj v tom, povzbudzovať druhých, aby vytrvali pri Pánovi. Len vytrvalosťou si zachránime duše. Dôležité je vytrvať pri Pánovi. Stály kontakt s Ježišom spôsobuje naše vnútorné uzdravenie.
Apoštol Barnabáš je charakterizovaný týmito slovami: „Bol to dobrý muž, plný Ducha Svätého a viery“. My všetci sme skrze Ježiša, vtelené Božie Slovo, prijali Ducha Svätého. Aby sa však tento Duch mohol v nás prejaviť je potrebná viera. Viera je schopnosť človeka počítať s Bohom. Viera je schopnosť žiť z moci Ducha Svätého. Neviditeľného a predsa reálne pôsobiaceho podľa veľkosti našej viery.
Dnes, keď si pripomíname tohto muža plného Ducha Svätého a viery, vyprosujme si od Boha aj jeho postoje voči Božej milosti a voči ohlasovaniu Božieho kráľovstva. Tradícia nám hovorí, že bol okolo roku 61 v Salamine na ostrove Cyprus ukameňovaný pre evanjelium. Takto to opisuje mních Alexander z Cypru, ktorý žil v 6. storočí: „Keď sa pravá viera na ostrove Cyprus učením, príkladom a zázrakmi apoštola Barnabáša čoraz viac rozširovala, stalo sa, že Židia, ktorí ho prenasledovali už v Sýrii, prišli do mesta Salamína a tu proti nemu pobúrili najvýznamnejších z mesta. Preto uväznili Svätého a on zniesol veľa potupenia, pretrpel mnohé a ťažké muky a nakoniec, ako sv. Štefan, bol ukameňovaný.“ Za čias cisára Zenona okolo roku 485 pri Salamíne našli jeho kosti. V rakve ležal spis Markovho evanjelia v hebrejskom jazyku, ktorý prepísal apoštol Barnabáš svojou vlastnou rukou. Cisár prikázal postaviť nádherný chrám, v ktorom sú uložené jeho relikvie.