Dnešná spomienka sa slávi presne sedem dní po Nanebovzatí P. Márie. Sedem dní určité predstavuje plnosť Slávy, ktorú dosiahla P. Mária po svojom Nanebovzatí. Dnes nám Cirkev ponúka pohľad na Pannu Máriu, Kráľovnú vesmíru. Bola to túžba človeka po Bohu a túžba Boha po človeku, ktoré svojou silou vyniesli Pannu Máriu do neba a bol to jej spravodlivý a svätý život, úplne oddaný Bohu a jeho dielu, pre ktorý ju sám Boh Otec uctil. Pán Ježiš hovorí o všetkých, ktorí sa snažia žiť v zhode s Božou vôľou, že ich uctí sám Otec.
Chlapček, o ktorom hovorí prorok Izaiáš je syn Panny Márie a zároveň Otec večnosti. Tak strašné a velebné je to, čo sa udialo v Panne Márii, že je dôstojne a správne, aby ju od tej chvíle blahoslavili všetky národy.
Cirkev učí: „Nepoškvrnená Panna, uchovaná od akejkoľvek škvrny dedičnej viny, po ukončení tohto pozemského života bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy a Pán ju povýšil za kráľovnú vesmíru, aby sa tak stala ešte podobnejšou svojmu Synovi, Pánovi pánov a víťazovi nad smrťou”. Nanebovzatie Panny Márie znamená osobitnú účasť na vzkriesení jej Syna ako aj predzvesť vzkriesenia ostatných kresťanov:
Biskup Amadeus Lausannský takto komentuje oslavu Panny Márie: „Pozri, ako správne, ešte pred nanebovzatím, zažiarilo obdivuhodné meno Márie po celej zemi a všade sa rozšírila slávna povesť o nej prv, ako sa jej veleba vzniesla nad nebesia. A patrilo sa, aby panenská Matka, aj kvôli cti svojho Syna, kraľovala najprv na zemi a tak až potom, slávne prijala nebo. Najprv sa stala známou tu dolu, aby potom vo svätej plnosti prenikla do výšin. Ako ju Pánov Duch prenášal od čnosti ku čnosti, tak aj čoraz k väčšej sláve.
Keď bola v tele, zakusovala prvotiny nebeského kráľovstva a teraz vystupuje k Bohu v neopísateľnej vznešenosti, teraz zostupuje k blížnym v nevýslovnej láske. Tam ju obklopujú pocty anjelov, tu ju lúdia uctievajú službou. Slúži jej Ján s apoštolmi v radosti, že ako panic dostal pod krížom do opatery panenskú Matku. Tamtí sa tešia, že vidia kráľovnú, títo paniu a všetci ju zahrňujú nábožnou oddanosťou.
Ona sa usadila na najvyššom hrade čností, oplýva morom božských darov a priepasťou milostí, ktorým i všetkých prevýšila a bohatým prúdom ich vylieva na veriaci a smädný ľud. Lebo telám prináša zdravie a dušiam liek a má moc vzkriesiť z mŕtvych telo i dušu. Kto kedy od nej odišiel chorý, či smutný alebo bez poznania nebeských tajomstiev? Kto sa nevracal domov natešený a s radosťou, že dosiahol od Márie, Pánovej Matky, čo chcel?
Nevesta oplývajúca toľkými dohrami, matka jediného Ženícha, ľúbezná a premilá v radosti, prameň duchovných záhrad, studňa živých a oživujúcich vôd, ktoré tečú prúdom z Božieho Libanonu, z vrchu Sion až ku všetkým okolitým cudzím národom, z neba privádza rieky pokoja a žriedla milostí. Keď si teda Boh a jeho Syna, kráľ kráľov, za jasotu anjelov, plesania archanjelov a chválospevov celého neba, privádzal Pannu panien, splnilo sa proroctvo žalmistu, ktorý vraví Pánovi: „Po tvojej pravici stojí kráľovná v pestrom rúchu, ozdobená zlatom.““