Zišli sme sa dnes na Slávnosť Zvestovania Pána. Už SZ čítanie z proroka Izaiáša upriamuje náš duchovný zrak na „Bohom prisľúbené znamenie!“ do neistoty pozemského času. „Hľa Panna počne a porodí syna!“ Toto počatie sa nedeje ľudskou mocou, ale mocou Božou. Nedeje sa prirodzenou cestou, ale nadprirodzene. Je akoby pomocnou rukou, ktorú ľudstvu podáva jeho Boh a Pán.
Dnešné evanjelium nám ukazuje konkrétne naplnenie tohto prísľubu. Znamenie „Božieho záujmu o človeka“ sa stáva skutočnosťou. V Evanjeliu sa hovorí o veľkosti a konkrétnosti Božej lásky voči nám ľuďom. Základná pravda nášho náboženstva je, že Boh nás miluje napriek našej poblúdenosti a má pre nás pripravený plán Spásy. Pri zvestovaní akoby sme počuli ozvenu slov, ktoré zazneli v rozhovore Ježiša s Nikodémom: „Tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho verí nezahynul, ale mal s ním večný život v nebi.“ Ako Boh miloval svet? Tak ! Tak veľmi konkrétne, ako sa to prejavilo v živote Panny Márie.
Pravda o Božej láske je podstatou Zvestovania. Táto pravda musí hlboko zapadnúť do našich sŕdc. Každý jeden z nás môže prežiť vo svojom srdci okamžik podobný tomu, ktorý nám vykresľuje dnešné evanjelium. Niečo podobné tomu, čo prežila Panna Mária pri Zvestovaní.
Anjel ju pozdravil vetou: „Chaire Kecharitomene!“ Doslova to je výzva k radosti: „Raduj sa plná milosti!“ Tieto slová obsahujú radostnú zvesť. A toto zvestovanie sa má stať vlastníctvom každého jedného z nás. V Panne Márii sa Boh prihovára každému človeku, lebo toto pozdravenie bolo vyslovené pre nás všetkých. My všetci, v dare tohto práve počatého dieťaťa, nachádzame milosť u Boha. Skrze prijatie tohto dieťaťa sa stávame aj my deťmi Boha. V Ježišovi je možnosť omilostenia vyhnancov. My sme tí vyhnanci, ktorí žijú vo vyhnanstve, ďaleko od Pána, ale v tomto dieťati a v jeho prijatí sa nám ponúka milosť, amnestie pre všetkých. Možnosť návratu k Otcovi. Ježiš je Cesta, Pravda i Život. Každý kto ho prijíma, poznáva cestu, nachádza pravdu a dostáva život. Skrze prijatie Krista začína naša duša rásť do podoby, v ktorej má Otec svoje zaľúbenie. Ak nie je v nás Kristus, tak sa Bohu vôbec nepáčime. Nemáme s ním nič spoločné. Ak nežijeme Kristovo Slovo, ak neprijímame jeho telo a krv, nie sme Božie deti, ale sme deťmi zla.
Možno po tom všetkom, čo sme si povedali, vznikla v nás túžba, mať tento život v sebe. Akým spôsobom však môžeme prijať Krista do seba? Robíme to v každom svätom prijímaní, ale nie dokonale. Iba to prijímanie je skutočne sväté a životodárne, ktoré je trvalé a ktoré sa odohráva v prostredí Máriinej duše. Sv. Ambróz nám radí: „Ak chceš prijať Ježiša do seba, vyprosuj si najprv niečo z tej krásnej Máriinej duše.“ Sväté je to prijímanie, ktoré sa deje v Duchu svätom v ovzduší Máriinej duše.
Máriina duša, to je duša úplne odovzdaná a preto úplne zahrnutá milosťami. Sledujme Pannu Máriu, ako Ona počína z Ducha Svätého. Najprv k nej zaznieva Božie Slovo. Bez lásky ku Slovu Božiemu, nie je možné prijať Ducha Svätého. Sv. Augustín nazýva Božie Slovo: „Sacramentum audibile“ – sviatosťou počutia. Posväcujeme sa počúvaním Slova, ak sa s ním zjednocujeme vo vôli, v myslení, v citoch. Náš sv. otec František hovorí, že skrze Božie Slovo hlboko do nás preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa. Nemôže počať z Ducha, kto nemiluje Slovo.
Božie Slovo máme prijať s istou vierou, nie ako slovo ľudské, ale ako slovo Božie. Nemá však zostať v našej hlave, lebo jeho pravé miesto je srdce človeka. „Mária hlboko v srdci chránila počuté Božie Slovo.“ Nech je Slovo Božie akokoľvek veľké a nad naše sily, máme sa nad ním modliť ako Panna Mária: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova!“
Až potom sa v nás môže prejaviť moc nášho Stvoriteľa. Skrze takto prijaté Slovo Božie vstupuje do nás Duch Svätý. Bez lásky ku Slovu Božiemu, bez prijatia Slova, nemôže do nás plne vstúpiť Boží Duch. Duch Svätý vstupuje do nás len vtedy, keď ho chceme. Keď zapierame svoju hriešnu vôľu naklonenú ku zlu a volíme si Dobro. Duch Svätý je bytostnou dobrotou Slova Božieho. To čo Ježiš v Slove zjavuje a ohlasuje, Duch svätý privlastňuje každému, kto po tom opravdivo túži. Duch Svätý spôsobuje, že to Slovo začne žiť v tvojom srdci a stane sa motorom tvojho života.
P. Mária stojí pred nami ako prvá kresťanka, pretože kresťanstvo začína tam, kde človek prijíma Krista. Ona je vzorom a matkou našej duchovnosti, preto ju pozdravme Slovami nášho sv. otca Františka:
„Zdravas, svätá Pani, presvätá Kráľovná, Božia Rodička Mária, ty si naveky Pannou, vyvolenou od Najsvätejšieho Otca z nebies , teba posvätil svojím najsvätejším milovaným Synom a Duchom Utešiteľom, v tebe bola a je celá plnosť milosti a všetko dobro. Zdravas jeho dom. Zdravas jeho stánok. Zdravas jeho príbytok. Zdravas jeho rúcho. Zdravas jeho služobnica. Zdravas jeho Matka a buďte pozdravené , vy všetky sväté čnosti, ktoré milosťou a osvietením Ducha Svätého ste vlievané do sŕdc veriacich, aby ste ich z neveriacich urobili veriacimi Bohu.“