Dnešné čítanie zo Skutkov Apoštolských nám ukazuje Božský vrchoľ ľudského života Pána Ježiša. Jeho oslava začala vzkriesením, ale vrcholí Nanebovstúpením. „Po svojom umučení apoštolom poskytol mnoho dôkazov o tom, že je živý. 40 dní sa im zjavoval a hovoril s nimi o Božom kráľovstve.“ Zatiaľ, čo pred jeho umučením spočívala jeho činnosť prednostne v hlásaní náuky a v poučovaní, po jeho vzkriesení to bolo skôr odovzdávanie moci apoštolom, zmocnenie. Po 40 dňoch Pán vystupuje do neba.
Pán Ježiš v dnešnom sviatku zjavuje Nové bytie. Toto Nové bytie sa nám udeľuje v Duchu Svätom. V kresťanstve nejde len o prijatie novej náuky, ale o moc, ktorá spočíva v prijímaní Krista. Vieme, že apoštoli pri tejto príležitosti dostali aj veľký misijný príkaz. Dostali príkaz ísť a učiť všetky národy, majú byť svedkami. Učiť môže len ten, kto ovláda nejakú náuku, ale svedčiť môže len ten, kto niečo zažil. Svedectvo, ktoré Ježiš požaduje, je ovocím skúsenosti, ktorú Ježiš umožňuje. Ježiš nás vovádza do tajomstva Ducha Svätého. Duch Svätý robí apoštolov svedkami. Neboli schopní svedčiť, dokiaľ neprežili vyliatie Ducha svätého. Svedectvo nie je to, čo často vidíme okolo seba, keď sa sektári snažia niekoho agitovať na svoju stranu. To je skôr agitácia, ktorá veľmi často používa i klamstvá, len aby ľudí získali na svoju stranu.
Svedectvo apoštolov vyvieralo zo zážitku Ducha, z osobnej skúsenosti s Bohom ako so živou osobou. Duch Svätý nám umožňuje zážitok Boha. V Kristovi ho môžeme vidieť, ale v Duchu Svätom ho môžeme vlastniť. Duch Svätý to je Láska Božia rozliata v našich srdciach. Svedectvo nemusí byť nutne v tom, že budeme hovoriť slovami. Kresťanské svedectvo môže byť aj v pokojnom, navonok nehlučnom vnútornom živote, ktorý napriek tomu oslovuje. Ťažisko nášho kresťanského svedectva je práve v tom prežívaní Božej lásky vo svojom srdci.
Boh i ľudia si viacej ako našu náuku všímajú naše bytie. Samozrejme, že predpokladom správneho bytia je správna náuka. Jedno s druhým súvisí. Prijímam Božie Slovo, ale skrze Slovo prijímam Božieho Ducha. A Duch Boží rozhoduje o kvalite bytia. Kresťanské svedectvo sa dotýka predovšetkým tejto oblasti. Svedectvo o zmenenom bytí.
Posledné udalosti, ktoré zachytáva evanjelium hovoria o príkaze ale aj o prísľube. Príkaz sa dotýka kresťanov všetkých čias. Ale svedčiť môže len ten, koho sa Boh dotkol svojím Duchom. V tomto zápase, do ktorého je angažovaný každý kresťan, a ktorý je často zápasom s mocnosťami temností, si musíme živo uvedomovať, že Ježišovi je daná všetka moc na nebi i na zemi. Ježiš je Najmocnejšie bytie v celom kozme.
Tajomstvo dnešného sviatku zjavuje možnú veľkosť každého človeka. Dnes počujeme úžasnú zvesť o tom, že biologický druh Homo sapiens, teda jeden z nás ľudí, je vyvýšený nad anjelov a sedí po pravici Božej, teda jeden z nás ľudí dosiahol Zbožštenie. Ale tento jeden z nás je zároveň Cestou aj pre nás, Pravdou aj o nás a Životom, ktorý môže byť aj naším.
Kristus odvtedy sedí po pravici Otca: “Pravicou Otca“ rozumieme slávu a velebu Boha, v ktorej ten, ktorý jestvoval ako Boží Syn pred všetkými vekmi ako Boh z Boha, rovnakej podstaty s Otcom, teraz sedí aj ako človek potom, čo sa vtelil a jeho telo bolo oslávené”. Sedieť po pravici Otca znamená nastolenie Mesiášskeho kráľovstva, naplnenie Danielovho videnia, ktoré sa týkalo Syna človeka: “Jemu bola odovzdaná vláda a Kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia. Jeho vláda je večná, ktorá nezaniká a Jeho Kráľovstvo nezahynie” (Dan 7,14). Počnúc týmto okamihom sa apoštoli stali svedkami “Kráľovstva, ktorému nebude konca”.
Keby sme to chceli zhrnúť: Kristovo Nanebovstúpenie značí definitívny vstup Ježišovho človečenstva do nebeskej domény Boha, odkiaľ sa znovu vráti, ale ktorá Ho medzičasom ukrýva pred očami ľudí. Ježiš Kristus, Hlava Cirkvi, nás predchádza do Otcovho slávneho Kráľovstva, aby sme my, údy Jeho tela, žili v nádeji, že sa jedného dňa naveky spojíme s Ním. Ježiš Kristus, keď raz navždy vstúpil do nebeského svätostánku, neprestajne sa prihovára za nás ako Prostredník, skrze ktorého oslávené človečenstvo vo sviatostiach cirkvi neustále do sveta vstupuje Duch Svätý.
Na záver výrok od. Sv. Augustína: „Dnes náš Pán Ježiš Kristus vystúpil do neba. Nech s ním vystúpi aj naše srdce. On je už vyvýšený nad nebesia, a predsa znáša na zemi všetky útrapy, ktoré my ako jeho údy zakusujeme. Vydal o tom svedectvo zhora, keď zavolal: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ!“ A povedal tiež: „Bol som hladný a dali ste mi jesť.“ Prečo sa aj my nenamáhame na zemi tak, aby sme vierou, nádejou a láskou, ktoré nás s ním spájajú, už teraz odpočívali s ním v nebi? On je už tam, ale je aj s nami. My sme ešte tu, ale sme aj s ním. On je s nami skrze svoje božstvo, moc a lásku. My s ním nemôžeme byť skrze božstvo, ako je on s nami, ale láskou môžeme, a to láskou k nemu.“