Slávnosť Nanebovstúpenia Pána „C“ – (Lk 24,46-53)

Dnes sa nám zjavuje dovŕšenie ľudskej existencie Pane Ježiša. Ježiš zvíťazil nad smrťou. Premohol smrť i hriech. Svet, ktorý je ešte stále v moci zlého, nemohol už škodiť Ježišovi. On prešiel mnohým súžením, ale vystúpil na nebesia. Môžeme predpokladať, že podobne by sa rozvíjala naša pozemská existencia, keby si prví ľudia svojím hriechom nepriviedli na seba smrť. Určite by sme nezostali naveky tu na tejto zemi, ale v plnosti zrelosti, boli by sme prenesení do vyššieho sveta. Smrť by nebola zrútením a skazou, ale bola by prechodom do vyššieho. Tak ako dieťa prechádza zo Základnej školy na Strednú, zo Strednej ne Vysokú, prešiel by zo školy pozemského života do školy života v Bohu.

„V jeho mene sa bude všetkým národom ohlasovať pokánie, na odpustenie hriechov.” Boh od nás ľudí nevyžaduje žiadne zvieracie obete, aby nám odpustil hriechy. Ale vyžaduje naše pokánie. Vyžaduje, aby sme zmenili svoje zmýšľanie Pokánie sa uskutočňuje vtedy, keď sa Božie Slovo stáva normou nášho myslenia, chcenia i konania. A v pokání je obsiahnutá jediná obeta, v ktorej má Boh svoje zaľúbenie. „Zapri sám seba!” Človek, ktorý sa týmto spôsobom obracia k Bohu, prestáva už žiť pre hriech a hriech je pre neho trápením. Boh ho ospravedlňuje, i napriek tomu, že hriech je veľmi silný v ňom a človek si sám s ním nedá rady. Naša pomoc je v mene Pánovom, ktorý stvoril nebo i zem. Ježiš je náš záchranca.

Dnešný sviatok sa nesie v znamení prísľubu a zároveň príkazu a poslania. Ježiš pred svojím Nanebovstúpením dáva prísľub Ducha Svätého. Jedine Duch Svätý mi dáva správne pochopenie Krista. Jedine Duch Svätý nám dáva zážitok Spásy, ktorá je v spojení s Bohom. Bez Ducha Sv. nie sme vôbec schopní pochopiť zmysel Kristovej existencie medzi nami. Duch Svätý je Spásou. Až, keď sa na nás vyleje toto úžasné obdarovanie, až keď aj na nás zostúpi sľúbený Utešiteľ, pochopíme zmysel Kristovho diela vo svete a začneme zvelebovať Boha. A až vtedy sme schopní vydávať svedectvo o Kristovi. Dokiaľ nemáme v sebe túto skúsenosť, nemáme v sebe svedectvo. Možno máme teologické vzdelanie, ale svedectvo je niečo iné, ako chápať alebo prednášať teológiu. Svedectvo sa dotýka bezprostredne mňa samého. Svedectvo sa objavuje tam, kde človek prežíva podobne ako Panna Mária veľké veci, ktoré mu urobil Pán a jeho duša jasá v Bohu Spasiteľovi pre neho. Duch Svätý nám dáva zážitok Boha, poznanie Boha, poznanie Božej dobroty a silu svedčiť.

S týmto zážitkom súvisí, aj veľký misijný príkaz, ktorý nám Pán Ježiš zanechal, ako svoje posledné prianie a túžbu pred odchodom k Otcovi. „Choďte a učte všetky národy!” Toto je túžba Srdca Ježišovho, aby sa národy dostali zo svojich pomýlených predstáv o Bohu a o svete. Aby národy aj skrze naše svedectvo videli Božiu Dobrotu. Duch Svätý v nás vracia človeku znovu schopnosť „byť obrazom Božím”. On nám dáva zážitok „moci zhora“. Táto moc je nutná, aby sme obstáli v tomto svete, ktorý je ovládaný mocou Zla. Znakom uzdravenej duše je schopnosť velebiť Boha. V Duchu Svatom začíname chápať zmysel celého nášho života a môžeme chváliť Boha aj za to, čo sa nám zdalo čierne, pretože všetko napomáha k dobrému tým, ktorí milujú Boha.

Využime tieto dni, ktoré nám ešte zostávajú do sviatku Zoslanie Ducha Svätého na intenzívnejšie modlitby. V tieto dni sa aj postime, aby sme aj týmto spôsobom prejavili Bohu svoju lásku. Tieto, dni sa očisťujme Božím Slovom a modlime sa spolu s Máriou, Ježišovou Matkou a modlime sa aj spolu v rodinách a vyprosujme toto veľké zasľúbenie Otcovo pre náš národ, pre nás samých, pretože človek bez Boha je a ostáva zlý.