Dnes nám Boží Duch ponuke meditovať nad týmto tajomstvom Pánovej lásky do krajnosti. Sv. Pavol hovorí o tomto tajomstve: „Bratia, ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal.” Toto tajomstvo pochádza priamo od Pána. Nikto z ľudí by sa neodvážil takéto veci tvrdiť. Naša viera v eucharistiu sa nezakladá na ľudskom rozume. Viera v eucharistiu je vlastne vierou v Kristovo Božstvo. Ak je Kristus pre mňa len význačnejším človekom, vzniká vo mne oprávnená otázka: „Ako nám tento človek môže dať jesť svoje telo?” Ak je však pre mňa Kristus, Syn živého Boha, vyznávam svoju vieru spolu so svätým Petrom.
Kedy bolo ustanovené toto tajomstvo nesmiernej lásky. Bola to nejaká jasná chvíľa, chvíľa pohody, chvíľa dokonalého porozumenia s apoštolmi? Nie! „Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený…” Je to noc zrady, noc úzkosti a predsa zároveň noc víťaznej lásky. Je to noc, v ktorej sa prejaví ľudská zloba, ale zároveň noc, ktorá silou Božej Lásky premení zlo na dobro. Ak ste niekedy v živote prežili zradu, viete aká je to trpká skúsenosť. V takejto chvíli sa človeka zmocňuje sebaľútosť a nenávisť k tomu, ktorý pripravil túto trpkú chvíľu. Pán Ježiš práve v túto noc prežiaril láskou idúcou do krajnosti. Eucharistia nieje odmenou ale liekom proti hriechu. Eucharistia nie je pokrmom do chvíľ sviatočnej pohody, ale je naším každodenným chlebom, rovnako ako aj skúsenosť zla je našou každodennou skúsenosťou. Práve eucharistia chce liečiť rany spôsobené zlom. Eucharistia je pokrmom spásy.
„Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky…” Hocičo by sme vedeli v takúto chvíľu robiť, ale takýto postoj vďačnosti za zločinnú smrť z rúk človeka, to je na nás silne. Ježiš ďakuje za zradu. Ježiš túto zradu premieňa svojou dobrovoľnosťou na spásu. Z tejto smrti vyplynie záchrana sveta. On pôjde pred nami, nie preto, aby na nás žaloval, ale aby nám pripravil miesto. Takýmto spôsobom prechádza Ježiš, Bohočlovek do svojho kráľovstva. Ježiš i preto ma silu ďakovať, lebo vie, že za týmto všetkým je Raj, Božie Kráľovstvo. Vie, že všetko nepomáha k dobru tým, ktorý milujú Boha.
Keď prichádzame dobití životom na oslavu Pánovej smrti, naozaj spolu s Kristom vzdávajme vďaky. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že často je celý môj deň zápasom so zlom, ktoré objavujem v sebe i vo svete. A predsa vo svätej omši sa vždy znovu prežívam ako Božie dieťa. A namiesto rúhania, ku ktorému je človek ustavične provokovaný skúsenosťou so zlom, za všetky sklamania zo zla v sebe i vo svete, objavuje sa pri omši vzdávanie vďaky Bohu, ktorý z ľudskej zrady utvára našu spásu. Nesmieme zabúdať, že aj naša ľudská bieda je zabudovaná do plánu spásy. Aj skúsenosť so zlom slúži zámerom Božej Lásky, aby sme takto lepšie pochopili hodnotu dobra, bytia, života, svätosti.
„Ježiš lámal chlieb a hovoril:” To lámanie chlebe naznačuje smrť, ale zároveň aj lásku, ktorá sa rozdáva. Smrť z lásky prijatá môže byť najväčším zjavením Boha v nás. Táto sviatosť sa uskutočňuje Božím Slovom a mocou Ducha Svätého. Taká je sila Božieho Slova.
„Toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva: toto robte na moju pamiatku”. Ako sa niekto opováži tvrdiť, že nejde o Telo Kristovo, keď sama Pravda tvrdí: „Toto je moje telo..” Toto telo je utvárane mocou Ducha Svätého a Božím Slovom. Podobne sa deje aj naše premenenie: mocou Ducha Svätého a Božím Slovom. Takto sa všetci stávame jedným telom s Kristom. Ježiš chce, aby sme si často pripomínali tieto skutočnosti. Každé Kristovo tajomstvo má zvláštnu moc na určitú oblasť ľudského života. Jeho telo obetované za nás, je liekom proti nášmu sebeckému telu, ktoré sa nechce obetovať ani pre vlastné potomstvo. Je to paradox, ale človek sa bez Boha, bez Lásky nevie ani rozmnožiť. Tak veľmi nás postihol hriech. Je preto veľmi dôležité pripomínať si často smrť Pána Ježiša, absolútne nezištný čin Bohočloveka. V eucharistii máme hľadať silu pre obetu a vďakočinenie. V eucharistii a spolu s ňou, môžeme prinášať svoje telá ako čistú a svätú obetu.
„Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi.”“ Boh sa navždy spojil s ľudským telom. Toto je zmysel onej novej zmluvy. Toto je zmluva o spáse človeka a zároveň zjavenie spásy. Spása človeka je v zjednotení s Bohom, s Božím Slovom. Toto Slovo sa pre nás stalo Telom a prebýva medzi nami.
„Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.” Dá sa piť všelijako. Dá sa piť na víťazstvo, dá sa zapíjať porážka. Ježiš nám odporúča zvláštne pitie. Aby sme pri tomto kalichu spomínali na jeho víťazstvo a na diablovu porážku. Aby sme si to stále pripomínali. My ľudia sme strašne zábudliví, dokážeme zabudnúť aj na rodičov, skrze ktorých sme vstúpili do sveta. Sme schopní zabudnúť na korene svojej vlastnej bytosti. Sme schopní zabudnúť na Boha a prepadnúť šialenstvu tohoto sveta. Preto je veľmi dôležité pripomínať si, nezabúdať na dobrodenia Pána nášho Spasiteľa. Stále mať pred očami cenu svojho vykúpenia. Aby sme nezabúdali, ako draho sme boli kúpení. Aby sme nezabúdali na cenu, ktorú máme v Božích očiach.
„A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.” Eucharistia má ešte iný zmysel. Zmysel svedectva. Každá eucharistie je svedectvom o tom, aké veľké veci nám urobil ten, ktorý je mocný. Každé slávenie eucharistie je zároveň zvestovaním Pánovej smrti. Zvestovaním radostnej noviny, že Boh zachránil človeka, že Bohočlovek pre mňa zomrel a vstal zmŕtvych, aby ma zbavil otroctva hriechu a neznesiteľnej ťarchy viny. Toto je potrebné robiť, dokiaľ Pán nepríde. Eucharistia je zároveň očakávaním Pánovho príchodu.
Čo sme sa dnes dozvedeli?
– eucharistia je vyznaním viery v Kristovo Božstvo,
– eucharistia je pokrmom spásy,
– eucharistie nás učí vďačnosti za všetko i za trpké chvíle živote,
– eucharistia je znamením víťaznej sily lásky,
– eucharistia je pravé Telo a Krv Pána Ježiša,
– eucharistia zjednocuje človeka s Bohom,
– eucharistia je spomienkou Pánovho zápasu,
– eucharistia ukazuje cenu človeka v Božích očiach,
– eucharistia ohlasuje Pánovu smrť, kým nepríde v sláve.